Efektívna komunikácia s deťmi v krízovej situácii
Aké sú príznaky stresu u detí
Ako pomôcť deťom prostredníctvom komunikácie
Pristupujte k dieťaťu jemne
1. Vysvetlite...
- Kto ste a čo tam robíte.
- Ako sa voláte.
- Pre koho pracujete.
- Prečo ste tam.
2. Hovorte ticho, pomaly a pokojne.
3. Skúste si sadnúť vedľa dieťaťa alebo sa pri rozhovore s rodičom alebo dieťaťom znížiť, aby ste boli s nimi na rovnakej úrovni.
4. Udržiavajte očný alebo fyzický kontakt, napríklad držte rodiča alebo dieťa za ruku, objímte ho alebo mu položte ruku na rameno.
Pomôžte dieťaťu stabilizovať sa
Ak dieťa vyzerá vystrašene a dezorientovane, pomôžte mu upokojiť sa. Používajte pokojný, tichý, upokojujúci hlas a upokojujúcu bezpečnú reč tela. Predstavte sa a znížte sa, aby ste boli tvárou v úrovni očí dieťaťa.
Upriamte jeho pozornosť, aby sa sústredilo na bežné a bezpečné veci v jeho bezprostrednom okolí. Komentujte zvuky alebo predmety, ktoré sú v blízkosti. Spýtajte sa: "Aké tri veci vidíš? Aké tri veci počuješ?"
Pozvite dieťa k hlbokému a pomalému dýchaniu. Preháňajte Vaše vlastné dýchanie alebo skúste počítať, aby sa dieťa mohlo na niečo sústrediť.
Ak dieťa reaguje negatívne (napr. agresívne), pokúste sa situáciu upokojiť. Vysvetlite dieťaťu, že chápete jeho hnev, ale tiež mu povedzte, že agresia nepomáha. Povedzte napríklad: "Je v poriadku byť nahnevaný, ale prosím, neudieraj ostatných, keď si nahnevaný. Som tu, aby som sa o Teba postaral a zabezpečil Tvoju bezpečnosť a bezpečnosť Tvojich kamarátov."
Kladenie otvorených otázok
Pýtajte sa "prečo", "kedy", "kde", "čo" a "kto". Pomocou otvorených otázok môže dieťa objasniť, čo sa stalo a poskytnúť Vám informácie o svojich pocitoch a myšlienkach. Dávajte pozor, aby ste pri kladení otvorených otázok nevyzvedali.
Buďte aktívnym poslucháčom
Prejavujte srdečnosť a pozitívne pocity na verbálnej aj neverbálnej úrovni komunikácie:
- Aktívne počúvajte - Buďte ticho a nechajte dieťa hovoriť bez prerušovania. Rečou tela dajte najavo, že počúvate a sústredíte sa na to, čo dieťa hovorí.
- Parafrázujte - Zopakujte kľúčové slová, ktoré dieťa vyslovilo. Neopakujte doslovne, ale parafrázujte - použite rovnaký štýl vyjadrovania ako dieťa.
- Sumarizujte - Občas sa zamyslite a zhrňte, čo Vám dieťa v rozhovore doteraz povedalo. To dokazuje, že ste počúvali a že sa snažíte porozumieť. Okrem toho si overujete, či ste informáciám správne porozumeli.
Použite normalizáciu a zovšeobecnenia
Normalizácia = uistenie dieťaťa, že jeho reakcia je bežná a normálna. To dieťaťu pomôže pochopiť, že tieto pocity a reakcie majú svoj dôvod.
Zovšeobecnenie = pomôžte dieťaťu uvedomiť si, že mnohé iné deti reagujú rovnako. Je úplne normálne, že sa takto cítiš a reaguješ, takto reaguje aj mnoho iných detí. Nie si sám!
Aplikujte trianguláciu
Rozprávať sa s cudzími ľuďmi môže byť pre dieťa desivé a nekomfortné. Ak nechce hovoriť priamo s Vami, veďte s ním rozhovor prostredníctvom inej osoby alebo hračky/predmetu.
Vzťahujte sa predovšetkým s dieťaťom, aby malo pocit, že sa naň zameriavate. Ak sa napríklad spýtate dieťaťa, ako sa má a ono mlčí, povedzte: "Môžem sa namiesto toho spýtať tvojej mamy?" Ak dieťa prikývne, opýtajte sa dospelého. Ak dieťa nie je s opatrovateľom, použite hračku na trianguláciu. Môžete povedať: "Tvoj medvedík vyzerá unavene, musel dnes prejsť dlhú cestu. Možno by chcel trochu vody. Chceš aj ty trochu vody?"
Rozprávanie o konflikte a smrti
Keď sa k Vám dieťa priblíži a spýta sa na konflikt alebo smrť, vyhľadajte jeho rodiča či opatrovateľa. On by mal byť osobou, ktorá sa o tom so svojím dieťaťom porozpráva. Otvorene o tom s dieťaťom komunikujte.
