Kedy riešiť krátku uzdičku jazyka

Krátka jazyková uzdička (frenulum linguae breve) je vrodená anomália, pri ktorej je znížená pohyblivosť jazyka, čo môže viesť k problémom s dojčením a jedením, neskôr k problémom s artikuláciou.
Text

Jazyková uzdička 

Jazyková uzdička je tkanivo, ktoré sa nachádza v strede medzi spodnou stranou jazyka a spodinou ústnej dutiny. Môžete ju vidieť, keď zodvihnete jazyk smerom k tvrdému podnebiu. Jazyk je jedným z najdôležitejších svalov, ktoré sa podieľajú na prehĺtaní a reči. Keď je obmedzený rozsah jeho pohybu, dieťa môže mať s týmito činnosťami problém.

Krátka jazyková uzdička alebo tzv. ankyloglosia je vrodená anomália. Stupeň ankyloglosie sa môže u detí líšiť, preto môže byť diagnostikovaná v rôznom veku. Postihuje takmer 5% všetkých novorodencov, je častejšia u chlapcov. Niekedy sa vyskytuje u viacerých členov rodiny.

V prvých mesiacoch života môže mať dieťa ťažkosti so saním. Ak nedokáže dostatočne pohybovať jazykom alebo ho neudrží v správnej polohe, namiesto sania bude žuť. Dojčenie môže byť pre matku bolestivé, tvoria sa jej trhliny na bradavkách a v niektorých prípadoch dieťa nedostatočne priberá. Pitie z fľaše je pre dieťa jednoduchšie.

Dieťa nedokáže vyplaziť jazýček ponad dolnú pery. Pri  jeho vyplazovaní  môže byť na špičke viditeľný zárez v tvare písmena V (srdiečkový jazyk).

Neskôr má dieťa problém dotknúť sa horných zubov a podnebia, nevie pohybovať jazykom zo strany na stranu. Môže mať ťažkosti pri lízaní lízanky alebo zmrzliny.

Staršie deti majú problém s výslovnosťou aj po dosiahnutí 3 rokov, najmä pri artikulácii hlások: T, D, L, R, N, S, Z. Na vyslovenie týchto hlások sa musí špička jazyka voľne pohybovať, čo je pri krátkej uzdičke problematické.

Dieťa môže mať ťažkosti s prehĺtaním tuhej stravy, udržiavaním ústnej hygieny a pretrvávajúce problémy so zubami, pretože sa nedokáže prirodzene zbaviť zvyškov potravy pomocou jazyka.

Frenulektómia (uvoľnenie uzdičky jazyka)

Krátka uzdička zvyčajne nepredstavuje vážny problém a pohyblivosť jazyka sa môže časom zlepšiť. Ak sa tak nestane, realizuje sa  tzv. frenulektómia.

Zákrok je jednoduchý, u dojčiat sa zvyčajne vykonáva bez anestézie (pretože majú malé množstvo nervových zakončení a ciev v uzdičke) a s malým počtom komplikácií priamo v ambulancii otorinolaryngológa. Lekár dieťa vyšetrí a následne sterilnými nožničkami prestrihne uzdičku. Postup je rýchly, rana zvyčajne nekrváca, nie je potrebné žiadne šitie. Po zákroku môže matka hneď dojčiť, nakoľko materské mlieko pôsobí ako antiseptikum a tlmí bolesť.

Niekedy, ak je uzdička príliš hrubá na frenulekómiu, je nutná tzv. frenuloplastika v celkovej anestézii na operačnom sále.