Čo je to alimentárna intoxikácia

Alimentárna intoxikácia je stav, ktorý vzniká v dôsledku konzumácie kontaminovaného jedla baktériami, vírusmi (norovírusy) prípadne parazitmi. Tieto produkujú škodlivé látky - jedy (toxíny), ktoré sú zodpovedné za príznaky otravy jedlom.

Potraviny sa môžu kontaminovať škodlivými mikróbmi skôr, ako si ich kúpite alebo sa pokazia doma, ak sa s nimi nesprávne zaobchádza a manipuluje. Baktérie sa množia, ak sú potraviny nedostatočne tepelne spracované, opakovanie zohrievané alebo nesprávne chladené. Infekcia sa môže šíriť aj pri príprave jedla špinavými rukami alebo špinavým kuchynským náradím. 

"Rizikové potraviny" sú najmä šaláty, mäso, kuracie mäso, morské plody, vajcia alebo mliečne výrobky.

Medzi baktérie, ktoré spôsobujú alimentárne intoxikácie patria:

• Salmonely: Najčastejšie kontaminovanými potravinami sú surové mäso (vrátane kuracieho), surové alebo nedostatočne tepelne spracované vajcia a nepasterizované mlieko. Príznaky sa zvyčajne začínajú po 6- 48 hodinách od konzumácie pokazeného jedla a trvajú približne 7 dní. Na zničenie baktérii je potrebné dôkladné tepelné spracovanie potravín.
• Escherichia coli (alebo E. coli): Je to skupina baktérií, ktoré bežne žijú v črevách detí a dospelých. Niekoľko kmeňov týchto baktérií môže spôsobiť ochorenia súvisiace s jedlom. Najčastejšie kontaminovanými potravinami sú nedostatočne tepelne spracované mleté hovädzie mäso alebo nepasterizované mlieko, ale môže to byť aj kontaminovaná voda v studniach alebo kontakt s chorou osobou. Veľa iných potravín môže byť nakazených výlučkami hovädzieho dobytku alebo chorých ľudí. Príznaky infekcie E. coli typicky zahŕňajú hnačku (od miernej až po ťažkú), bolesť brucha a v niektorých prípadoch nevoľnosť a vracanie. 
• Staphylococcus aureus: Tieto baktérie zvyčajne spôsobujú kožné infekcie. Ak infikovaná osoba manipuluje s potravinami, môžu sa na ne preniesť. Keď nie je jedlo dostatočne tepelne spracované, baktérie sa množia a produkujú jed (toxín), ktorý bežné varenie nezničí. Príznaky začínajú náhle a prudko po 1 až 6 hodinách od konzumácie kontaminovaného jedla, najčastejšie je to náhly pocit na vracanie, pridávajú sa kŕče v bruchu, vracanie a schvátenosť, často aj s hnačkou, typicky nie je prítomná horúčka. Zvyčajne príznaky trvajú jeden deň.
• Clostridium perfringens: Tento typ baktérie je rozšírený v prostredí - v pôde, odpadových vodách a črevách ľudí či zvierat. Táto baktéria je jedna z najrýchlejšie rastúcich, najlepšie sa rozmnožuje v jedlách, ktoré sú varené pomaly na nižších teplotách a udržiavané dlhšiu dobu pri izbovej teplote alebo sú opakovane zahrievané. V týchto jedlách je potom veľké množstvo baktérií, ktoré produkujú jed (toxín), ktorý je zodpovedný za otravu jedlom. Intoxikácia C. perfringens sa často vyskytuje v školských jedálňach, reštauráciách alebo na spoločenských podujatiach. Najčastejším zdrojom infekcie je varené hovädzie mäso, hydina, omáčky, ryby, dusené mäso a fazuľové burritos. Príznaky nastupujú po 6 až 24 hodinách od konzumácie: náhly začiatok vodnatej stolice, prudké kŕče v bruchu, menej často vracanie.  Trvajú zvyčajne jeden až niekoľko dní.
• Shigella:  Infekcia sa prenáša z človeka na človeka. Chorý človek vylučuje baktérie stolicou, z ktorej sá následne infekcia dostane do potravín alebo priamym kontaktom na iných ľudí. Môže sa šíriť aj nakazenou pitnou vodou, častá je na miestach, ako sú predškolské alebo školské zariadenia. Baktérie napádajú sliznicu čreva, čo vedie k hnačke a kŕčom. Zvyčajne je prítomná aj horúčka. Častá je krv v hnačkovitej stolici. Shigellóza a jej príznaky začínajú 1až 3 dni po expozícii a zlepšujú sa po dvoch až troch dňoch. V závažných prípadoch môže byť pri liečbe shigellózy potrebné užívanie antibiotík, ktoré môžu skrátiť dĺžku a intenzitu infekcie.
• Campylobacter: Zdrojom tejto baktérie je zvyčajne surové alebo nedostatočne tepelne upravené kuracie mäso, vajcia, nepasterizované mlieko alebo kontaminovaná voda. Príznaky nastupujú zvyčajne po 2 až 5 dňoch od konzumácie kontaminovaného jedla a zahŕňajú vodnatú (a niekedy krvavú) hnačku, kŕče a horúčku. Vo väčšine prípadov sa stav zlepšuje za 2 až 5 dní. Pri závažnom priebehu môžu byť indikované antibiotiká.  
• Botulizmus: Ide o zriedkavú, ale závažnú alimentárnu intoxikáciu spôsobenú baktériou Clostridium botulinum. Tieto baktérie sa bežne vyskytujú v pôde a vo vode. Na to, aby sa mohli množiť a produkovať jed, potrebujú veľmi špeciálne podmienky, ako je napríklad prostredie bez kyslíka. Preto sú nesprávne konzervované potraviny najčastejším zdrojom, a to najmä zaváraná zelenina (zelené fazuľky, kukurica, cvikla, hrach). Pozor! Táto baktéria môže kontaminovať aj med. Ohrozené sú predovšetkým deti do 1 roka, preto sa u tejto vekovej skupiny podávanie medu vôbec neodporúča. Botulotoxín napáda nervový systém a spôsobuje dvojité videnie, ovisnuté viečka, znížený svalový tonus (svalové napätie) a ťažkosti s prehĺtaním a dýchaním. Môže tiež spôsobiť zvracanie, hnačku a bolesť brucha. Symptómy sa zvyčajne vyvinú do 12 až 48 hodín a môžu trvať týždne až mesiace. U dojčiat môže byť inkubačná doba dlhšia. Pri botulizme je potrebná hospitalizácia a intenzívna starostlivosť, bez liečby je zvyčajne smrteľný, no žiaľ, aj pri liečbe môže spôsobiť trvalé poškodenie nervov.
• Kryptosporidióza: Cryptosporidium je parazit, ktorého jeden druh sa vyskutuje len u ľudí, a iný infikuje aj dobytok a iné cicavce ako aj vtáky a plazy. Infekcia sa šíri kontaminovanou vodou, najmä v jazerách alebo bazénoch. Pretože zárodky tohto parazita sú odolné voči chlórovým prípravkom, je potrebná dôsledná mechanická filtrácia vody. Prenos môže byť aj priamo zo zvierat a domácich miláčikov. V školských zariadeniach sa môže vyskytnúť prenos z človeka na človeka. Príznaky sú vodnatá hnačka, zvýšená teplota až horúčka a kŕčovitá bolesť brucha. Trvajú od 1 do 20 dní. U detí s oslabeným imunitným systémom, ako sú onkologickí pacienti, deti na liečbe potláčajúcej imunitu (imunosupresívnej liečbe), môže táto infekcia spôsobiť závažnú podvýživu, dehydratáciu až smrť. 

Iné zdroje alimentárnej intoxikácie
Otravu jedlom môžu spôsobiť aj jedovaté huby, kontaminované rybie produkty a potraviny so špeciálnymi koreninami. Tieto druhy potravín zvyčajne nepatria medzi bežnú súčasť jedálnička malých detí. Ak má dieťa nezvyčajné brušné príznaky a existuje nejaká šanca, že zjedlo kontaminované alebo jedovaté potraviny, kontaktujte lekára.

Príznaky 

Príznaky alimentárnej intoxikácie môžu napomôcť k určeniu pôvodcu ochorenia. Môžu sa objaviť v priebehu niekoľkých hodín až dní po konzumácii kontaminovaného jedla a sú podobné iným ochoreniam tráviaceho traktu, ako napríklad infekčná gastroenteritída (zápal žalúdka a čriev). 

Alimentárna intoxikácia môže postihnúť viacerých členov domácnosti alebo môže prebiehať v rámci väčších ohnísk. To znamená, že všetci, ktorí jedli to isté jedlo, majú podobné príznaky. Prejavy alimentárnej intoxikácie môžu byť u dojčiat závažnejšie ako u starších detí a dospievajúcich. 

Medzi príznaky patrí: 

• nevoľnosť alebo vracanie,
• bolesť brucha a kŕče,
• zvýšená plynatosť,
• riedke stolice alebo hnačka, niekedy aj s prímesou krvi,
• bolesť hlavy,
• horúčka.

Príznaky sa zvyčajne pomerne rýchlo zmiernia (do24-48 hodin).

POZOR! Príznaky, ktoré sú spojené s alimentárnou intoxikáciou, ako horúčka, vracanie a hnačka, môžu viesť v dôsledku zvýšených strát tekutín k dehydratácii! Podrobné informácie o dehydratácii nájdete na stránke https://pediatridetom.sk/clanok/8/dehydratacia

Kedy kontaktovať lekára

Kontaktujte lekára v prípade, že dieťa:

• je mladšie ako jeden rok,
• má silné bolesti brucha,
• má hnačku s vysokou horúčkou,
• vracia a netoleruje tekutiny cez ústa (per os),
• má silnú vodnatú objemnú hnačku,
• má v stolici krv, 
• mohlo zjesť jedovaté huby,
• máte obavy o jeho zdravotný stav.

V prípade, že má dieťa prejavy dehydratácie (suché sliznice, výrazný smäd, plač bez sĺz, veľká fontanela pod úrovňou lebky, nepokoj alebo naopak apatia, zrýchlené dýchanie či pulz, výrazné znížené močenie) je nutné okamžité vyšetrenie lekárom. 

Liečba 

Liečba závisí od typu alimentárnej intoxikácie a od klinického stavu dieťaťa, najmä od stupňa dehydratácie a schopnosti prijímať tekutiny cez ústa (perorálne). Väčšina prípadov je mierna a dieťa zvyčajne nepotrebuje žiadnu špecifickú liečbu. Antibiotiká zväčša nie sú indikované. 

Ak je stupeň dehydratácie mierny, dieťa je schopné prijímať tekutiny a rodina dobre spolupracuje, tak môže liečba prebiehať v domácom prostredí. 

Ak je však dieťa veľmi dehydratované alebo nie je schopné prijímať tekutiny cez ústa, pravdepodobne bude potrebné podanie tekutín priamo do žily (infúzia) v nemocnici.

Tekutiny

Najdôležitejšie je uistiť sa, že dieťa prijíma dostatok tekutín. Podávajte mu malé množstvo tekutín, v častejších dávkach - napríklad niekoľko dúškov každých 15 minút. Uprednostnite perorálne rehydratačné roztoky, ktoré majú správne množstvo vody, cukru a solí. Môžete ich kúpiť v lekárni bez lekárskeho predpisu. Tieto rehydratačné roztoky neochucujte ani ich doma neupravujte. Ak nemáte perorálny rehydratačný roztok, môžete použiť nesýtenú minerálnu vodu, slabý čierny čaj, rozriedenú ovocnú šťavu v pomere 1:4 a menšie množstvá vody. Sladené nápoje, ako Coca-cola a džúsy, nie sú vhodné.

U dojčiat pokračujte v dojčení alebo v kŕmení náhradnou mliečnou formulou. Pri jej príprave sa riaďte pokynmi výrobcu a mliečnu formulu nerieďte. Dojčenie aj formulu ponúkajte častejšie, medzi kŕmeniami môžete podať rehydratačný roztok v malých dávkach. Ak dieťa odmieta piť, podávajte tekutiny striekačkou alebo lyžičkou.

Jedlo

Spočiatku, najmä v úvode ochorenia, môže dieťa jedlo odmietať. Je to normálne, nenúťte ho do toho, ale ponúkajte mu ho. "Hladovka" by však nemala trvať dlhšie ako 24 hodín. Dojčatá "zvládnu" bez problémov približne tri až štyri hodiny bez jedla, staršie deti šesť až osem hodín. Ak začne dieťa pociťovať hlad, môžete mu dať diétne, ľahko stráviteľné potraviny ako sú zemiaky, ryža, uvarené kuracie mäso, vývar, prípadne banán alebo suché pečivo. Aj stravu podávajte postupne, v menších dávkach. 

Prevencia alimentárnej intoxikácie

Hygiena

• Pred prípravou jedla si vždy umyte ruky. Rovnako tak aj po použití toalety alebo po prebaľovaní dieťaťa.
• Buďte obzvlášť opatrní pri príprave surového mäsa a hydiny. Pred pokračovaním v príprave si umyte vodou a mydlom ruky a všetky povrchy, ktoré prišli do kontaktu so surovým mäsom a hydinou.
• Ak máte na rukách rany, noste pri príprave jedla rukavice.
• Nepripravujte jedlo, keď ste chorý, najmä ak máte prejavy ochorenia tráviaceho traktu (nevoľnosť, vracanie, kŕče v bruchu alebo hnačka).

Potraviny

• Starostlivo skontrolujte všetky konzervy (najmä domáce konzervy), či nevykazujú známky bakteriálnej kontaminácie: konzervovaná zelenina by mala byť v čírej tekutine - mliečna skalená tekutina je známkou pokazeného jedla. Nepoužite potraviny z prasknutých zaváraninových pohárov, s uvoľnenými a vydutými viečkami, alebo vydutými plechovkami. Ak majú konzervy niektorý z týchto znakov, nekonzumujte ich a ani neochutnávajte! 
• Nakupujte všetko mäso a morské plody od overených dodávateľov. Pred prípravou skontrolujte, či sú suroviny čerstvé a či nie je cítiť zápach.
• Nekonzumujte nepasterizované mlieko alebo mliečne výrobky.
• Nekonzumujte surové alebo nedostatočne tepelne spracované mäso.
• Nepodávajte med dieťaťu mladšiemu ako jeden rok.
• Ak dieťa odmietne nejaké konkrétne jedlo alebo nápoj, sami ho ovoňajte alebo ochutnajte, či nie je pokazené.  

Príprava a podávanie jedál

• Nenechávajte pripravené jedlá (najmä škrobové), varené a údené mäso, syry alebo čokoľvek s majonézou pri izbovej teplote dlhšie ako dve hodiny.
• Vyhnite sa prerušeniu varenia mäsa alebo hydiny s tým, že jedlo dokončíte neskôr. 
• Nepripravujte jedlo na nasledujúci deň, pokiaľ ho hneď nedáte do chladničky alebo mrazničky. Horúce jedlo urýchlene schlaďte a vložte priamo do chladničky. Nečakajte, kým pomaly vychladne.
• Uistite sa, že všetky jedlá sú dôkladne uvarené (najmä mäso a vajcia). 
• Pri ohrievaní jedlo prikryte a dôkladne prehrejte, najlepšie prevarte.