Externá otitída - otitis externa
Ucho má tri hlavné časti: vonkajšie, stredné a vnútorné ucho. Vonkajšie ucho tvorí zvukovod a ušnica. Zápal vonkajšieho zvukovodu je vlastne zápal kože a priľahlých tkanív, najčastejšie vyvolaný baktériami, menej často plesňami alebo vírusmi.
Infekcia sa do vonkajšieho zvukovodu zanesie pomerne ľahko. Zvukovod má prirodzenú samočistiacu schopnosť. Ak dieťaťu čistíme uši veľmi agresívne, môžeme poraniť kožu zvukovodu. Na takéto oslabené miesto ľahko "nasadne" bakteriálna alebo plesňová infekcia. Preto sa čistenie pomocou vatových tyčiniek neodporúča. Rovnako sa neodporúča "škrabať" si ucho rôznymi predmetmi ako sú sponky do vlasov.
Zápal vonkajšieho zvukovodu sa niekedy označuje ako "plavecké ucho", pretože býva časté u plavcov. Voda po plávaní ostáva v uchu, spôsobuje podráždenie kože zvukovodu a vytvára vhodné prostredie (teplo a vlhko) pre množenie baktérií.
Niektoré deti (napr. deti s náklonnosťou na alergie – atopici) sú na zápal vonkajšieho ucha zvlášť citlivé.
Príznaky infekcie vonkajšieho ucha
Príznaky sú spočiatku mierne, ale ak sa infekcia nelieči, zhoršujú sa a zápal sa šíri ďalej.
Spočiatku môže dieťa udávať svrbenie v uchu, mierne nepohodlie alebo miernu bolesť, ktorá sa zhoršuje pri tlaku na výbežok pri vstupe do zvukovodu (tragus), pri potiahnutí za ušnicu alebo pri žuvaní. Vo vnútri zvukovodu môže byť viditeľné mierne začervenanie. Postupne ako sa zápal šíri, bolesť je intenzívnejšia, z ucha môže vytekať tekutina, spočiatku číra neskôr hnisavá. Dieťa môže mať pocit plnosti v uchu. Opuchom a nahromadením tekutiny sa môže zvukovod zablokovať, preto dieťa horšie počuje. Pri výraznom zhoršení zápalu je celé vonkajšie ucho začervenané a opuchnuté. Bolesť môže vyžarovať do tváre, krku, hlavy. Lymfatické uzliny na krku sú zväčšené. Dieťa môže mať horúčku. V extrémnych prípadoch (u detí so zníženou imunitou, u deti s cukrovkou) môže neliečená infekcia prejsť do hlbokých tkanív a kosti.
Diagnostika a liečba
Diagnostika je na základe klinického obrazu a vyšetrenia ucha špeciálnym prístrojom - otoskopom. Pri prítomnosti výtoku sa môže odobrať vzorka na kultiváciu do laboratória.
Pri ľahkých infekciách postačuje lokálna liečba ušnými kvapkami s obsahom antibiotika, alebo s obsahom kombinácie kortikosteroidov a antibiotík. Ak je v uchu prítomný obsah (napr. hnis), je potrebné ho odstrániť a následne pravidelne čistiť zvukovod, optimálne lekárom ušno-nosno-krčnej ambulancie (ORL).
Pri závažnejších infekciách sa môžu podávať antibiotiká celkovo. Pri výraznej bolestivosti, najmä v úvode liečby, sú častokrát potrebné lieky proti bolesti.
Dôležité je, aby bolo počas liečby ucho v suchu, preto je zakázané plávanie a kúpanie.
Prevencia
Udržujte uši v suchu. Po plávaní alebo kúpaní nakloňte hlavu nabok, aby voda ľahšie vytiekla. Voda v bazénoch obsahuje chlór, ktorý ovplyvňuje kožu zvukovodu, preto si môžete po plávaní vypláchnuť zvukovody v sprche pitnou vodou a následne vysušiť. Kúpacia čiapka alebo štuple zabraňujú natečeniu vody do ucha. Používanie vaty na zapchávanie ucha je nevhodné.
Ucho má prirodzenú samočistiacu schopnosť, preto na jeho čistenie nemusíte používať žiadne vatové tyčinky, spreje ani ušné sviečky. V prípade zvýšenej tvorby mazu sa čistí len viditeľný okraj zvukovodu. Používaním vatových tyčiniek okrem poranenia a následnej infekcii hrozí aj zatlačenie mazu do hlbších častí zvukovodu, vytvorenie tzv. mazovej zátky, čo vedie ku zhoršeniu sluchu.
