Pneumónia

Hlavnou funkciou pľúc je zabezpečovať presun kyslíka a oxidu uhličitého medzi vzduchom v pľúcach a krvným obehom a zabezpečiť tak správne okysličovanie organizmu. Keď sú pľúca infikované, nemôžu plniť svoju úlohu "normálne", a preto je narušené ich správne fungovanie. 

Príčiny pneumónie

Zápal pľúc môže mať rôzne príčiny:

• Infekčné, kedy pôvodcom sú vírusy, baktérie - či už typické (Streptococcus pneumoniae) alebo atypické (mykoplazmy, chlamýdie), ale aj plesne a parazity.
• Neinfekčné zápaly vznikajú, ak sa do pľúc dostanú chemikálie, plyny alebo tekutiny. Predstavujú veľké riziko pre druhotný vznik infekcie.  
• Vdýchnutie cudzieho telesa do pľúc (aspirácia) tiež výrazne zvyšuje náchylnosť na zápal pľúc. Najrizikovejšia je aspirácia žalúdočnej šťavy. Tá obsahuje agresívnu žalúdočnú kyselinu, prípadne čiastočky stravy. Následkom toho vzniká komplikovaný zápal. Riziko aspirácie žalúdočného obsahu vzniká hlavne u malých detí, u zdravotne ťažko postihnutých detí (napríklad u detí s detskou mozgovou obrnou), u detí v bezvedomí, ale aj pri otrave (intoxikácii) liekmi či drogami.

Zápal pľúc predstavuje riziko hlavne pre: 

• deti so zníženou imunitou (či už vrodenou alebo získanou, napríklad pri onkologickom ochorení), 
• deti s porušenou očisťovacou funkciou dýchacích ciest (vrodené alebo získané poruchy riasinkovej výstielky dýchacích ciest), 
• deti s neurologickými ochoreniami, 
• deti s chronickým ochorením dýchacieho systému (cystická fibróza, astma),
• predčasne narodené deti.

U týchto detí je nielen vyššie riziko vzniku zápalu pľúc, ale aj jeho ťažšieho priebehu.

Príznaky pneumónie

K príznakom zápalu pľúc patrí:

• vlhký kašeľ,
• vysoká horúčka,
• zrýchlené dýchanie (tachypnoe),
• sťažené dýchanie (dyspnoe), 
• ostrá bolesť na hrudníku, najmä pri hlbokom nádychu alebo pri kašli,
• bolesť brucha s pridruženým vracaním,
• podráždenosť a únava.

Dyspnoe, teda sťažené dýchanie znamená, že dieťa dýcha plytšie, rodičia si môžu všimnúť, že zaťahuje krčnú jamku (jugulum), medzirebrové a podrebrové svaly, výraznejšie rozširuje nosové dierky pri dýchaní (alárne súhyby).

Väčšina detí má tiež nechutenstvo a niektoré môžu odmietať aj piť, preto najmä u malých detí hrozí dehydratácia. 

Vyššie uvedené príznaky však nemusia byť v plnom rozsahu vyjadrené, a to najmä u dojčiat. Niekedy môže dojča vyzerať "len veľmi nezdravo", môže byť apatické a rýchlejšie dýchať. 

Nie všetky zápaly pľúc však prebiehajú s týmito príznakmi. Zápal pľúc môže prebiehať bez horúčky, či zvýšenej telesnej teploty, dieťa kašle, má "chrípkové" príznaky, ako je slabosť, únava, bolesť kĺbov a svalov. Posluchovo pri vyšetrení pľúc nemusí byť počuteľný nález a zápal pľúc sa odhalí až pri röntgenovom vyšetrení. Hovoríme vtedy o atypických zápaloch pľúc. 

Kedy navštíviť lekára?

Vyšetrenie lekárom je nutné, ak:

• má Vaše dieťa vysokú horúčku a kašle,
• má Vaše dieťa ťažkosti s dýchaním,
• má Vaše dieťa bolesti na hrudníku
• Vaše dieťa vracia a nie je schopné piť (hrozí riziko dehydratácie), 
• je Vaše dieťa apatické a dýcha rýchlo (dojčatá),
• má modro sfarbené pery (cyanóza). 

Diagnostika pneumónie

Diagnostika je založená na dôkladnom zhodnotení príznakov, na fyzikálnom vyšetrení vrátane počúvania dýchania (auskultácia pľúc), čo sa nazýva klinickým vyšetrením. Pri nejasnostiach alebo závažnejšom stave môže byť doplnené laboratórne vyšetrenie (dôkaz pôvodcu, vyšetrenie krvi, a podobne.) a zobrazovacie vyšetrenia (RTG pľúc). 

Liečba pneumónie

Väčšina detí s pneumóniou sa vylieči v domácom prostredí (ambulantne). Deti zostávajú doma a chodia na pravidelné kontroly k lekárovi podľa jeho odporučení. 

Deti s ťažkým priebehom, celkovo zlým stavom, veľkým rtg nálezom a dojčatá do jedného roka budú pravdepodobne vyžadovať hospitalizáciu (podávanie kyslíka, podávanie tekutín a antibiotík do žily, ak sa jedná o bakteriálny zápal pľúc).

Liečba pneumónie závisí od príčiny. 

• Ak sa jedná o vírusovú pneumóniu, tak je liečba symptomatická. Dieťa by malo odpočívať, malo by piť dostatok tekutín. Niekedy deti odmietajú vypiť väčšia množstvo tekutiny naraz, preto radšej ponúkajte menej, ale častejšie. Toto platí aj pre dojčenie. V prípade horúčky je nutné podať lieky na jej zníženie (paracetamol, ibuprofén).
• V prípade, že sa jedná o bakteriálnu pneumóniu, sú indikované antibiotiká. Dĺžka liečby závisí od typu baktérie, preto dodržujte odporúčania lekára a liečbu neukončujte svojvoľne po zlepšení stavu dieťaťa. Napr. atypické baktérie, ako sú mykoplazmy a chlamýdie, je potrebné liečiť 2 až 3 týždne. 

Počas liečby zápalu pľúc je potrebné dodržať kľudový režim, pravidelne vetrať, dbať na dostatočný príjem tekutín. Nedodržanie kľudového režimu môže viesť ku komplikáciám v zmysle zápalu srdcového svalu (myokarditída) alebo chronického únavového syndrómu. Nepodceňujte ho preto. Strava by mala byť ľahšia, obohatená o vitamíny. 

Pozor! Tabakový dym zhoršuje priebeh ochorenia, preto nevystavujte dieťa jeho vplyvom.

Po prekonaní zápalu pľúc môže kašeľ pretrvávať ešte rôzne dlho. Najmä kašeľ po záťaži a námahe sa môže objavovať aj mesiac po prekonaní ochorenia. Ak kašeľ neustupuje, ale pretrváva ďalej, je potrebné vyšetrenie v odbornej pľúcnej ambulancii. Niektoré infekcie totiž spôsobujú zvýšenú dráždivosť priedušiek, ktorú je potrebné adekvátne liečiť.

Prevencia pneumónie

Jednou z najúčinnejších spôsobov prevencie je očkovanie. Na Slovensku je u detí povinné očkovanie proti invazívnym infekciám spôsobeným Streptococcus pneumoniae aj Haemophilus influenzae. Očkuje sa v prvom roku života tromi dávkami, preočkovanie sa nevykonáva. 

V chrípkovej sezóne sa odporúča očkovanie proti chrípke. V súčasnosti existuje vakcína aj v nazálnej forme, kedy sa očkovacia látka podá dieťaťu do nosa. 

Ku dôležitým preventívnym opatreniam patrí aj napr. polohovanie ležiacich detí, dôsledná hygiena dutiny ústnej u ťažko postihnutých detí, ale aj liečba gastroezofageálneho refluxu.