Poliomyelitída - detská obrna

Pôvodcom ochorenia je vírus poliomyelitídy. 

K prenosu infekcie dochádza fekálne-orálnou cestou (znečistenými rukami od výkalov) alebo kvapôčkovou infekciou (kašeľ, kýchanie, priamy kontakt s nakazenou osobou). Ľudia sú jediným prirodzeným rezervoárom pre tento vírus. Inkubačná doba (doba, kedy je dieťa nakazené, ale nemá klinické príznaky) je 1-2 týždne. Človek je nákazlivý 7 až 10 dní pred nástupom prvých príznakov a dokonca 3 až 6 týždňov od začiatku ochorenia môže vylučovať vírus stolicou. 

Príznaky ochorenia

V 90 až 95 % je priebeh infekcie klinicky nemý, to znamená, že väčšina infikovaných detí nemá vôbec žiadne alebo len mierne príznaky, ako sú horúčka, únava, bolesti hlavy, bolesti svalov, vracanie a hnačka. 

Ťažkosti trvajú 1 až 3 týždne a vo väčšine prípadov ochorenie už ďalej nepokračuje. U malého percenta detí sa približne po týždennej dobe latencie (dieťa sa zdá byť v poriadku) rozvinie nebaktériový zápal mozgových blán (meningitída), ktorá sa prejaví vysokou horúčkou, výraznými bolesťami hlavy, stuhnutosťou šije, vracaním, svetloplachosťou.

Tzv. paralytická poliomyelitída postihuje približne 1% prípadov, typicky sú postihnuté nervové bunky, ktoré inervujú kostrové svaly (najmä dolné končatiny). Tie zodpovedajú za pohyb. Pri poliomyelitíde nie je porucha citlivosti. Táto forma ochorenia sa prejavuje slabosťou, poruchami spánku, úpornými bolesťami svalov, ktoré sa postupne stávajú nevratne ochabnuté (chabá paréza). Dieťa nevie ovládať nohy, nevie chodiť. Môže byť prítomná zrýchlená akcia srdca (tachykardia), zvýšený krvný tlak (hypertenzia), zvýšené potenie. Ak dochádza k obrne bránice, ktorá je hlavný dýchací sval, dieťa má ťažkosti s dýchaním. 

V niektorých prípadoch, mnoho rokov (15 až 40 rokov) od prvotnej infekcie, sa môže rozvinúť tzv. postpoliomyelitický syndróm, pri ktorom dochádza k opätovným bolestiam svalov (pôvodne postihnutých, ale aj nových), úbytku svaloviny až k obrne (paralýze). 

Diagnostika a liečba detskej obrny

Diagnostika je na základe klinického obrazu, doplnená o dôkaz vírusu (stolica, výter z nosohltanu, mozgovomiešny mok).

Liečba je predovšetkým symptomatická (zameraná na zmiernenie príznakov), keďže neexistuje žiadny špeciálny liek na detskú obrnu. Dôležitý je kľudový režim, dôkladná ošetrovateľská starostlivosť a intenzívna fyzioterapia. 

Pri závažných formách musí byť včas zahájená intenzívna liečba, vrátane ventilačnej podpory (pomoc s dýchaním) a pomoci s kŕmením. 

Prevencia detskej obrne

Najúčinnejšou ochranou pred ochorením je očkovanie. Kombinovaná vakcína, tzv. hexavakcína chráni pred 6 infekčnými ochoreniami (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, hemofilové invazívne infekcie, hepatitída B). Základné očkovanie sa skladá z 3 dávok, následne sa deti ešte preočkujú v 6. a 13. roku života.

V minulosti sa u nás používala orálna vakcína proti detskej obrne (OPV), ktorá obsahovala oslabený živý vírus a podávala sa v kvapkovej forme do úst.