O šarlachu

Šarlach je definovaný ako zápal mandlí (angína, tonzilitída) s typickou vyrážkou, ktorú spôsobujú streptokoky skupiny A (Streptococcus pyogenes). Príznaky šarlachu vznikajú v dôsledku toxínov, ktoré baktérie uvoľňujú do tela dieťaťa. 

Prenáša sa kvapôčkovou infekciou (kašeľ, kýchanie) alebo priamym kontaktom s osobou s kožnou infekciou alebo infikovanými predmetmi. Inkubačná doba je 2 až 4 dni. Pri vniknutí infekcie do tela cez poranenú kožu môže byť inkubačný čas veľmi krátky, niekedy len 12 hodín. V takom prípade nebýva u postihnutého prítomná angína. Jeden až dva dni po nasadení správnej liečby už dieťa nie je infekčné. Ak sa však šarlach nelieči, môže byť dieťa infekčné oveľa dlhšie - 10 až 21 dní.

Streptokoky skupiny A sú pôvodcami viacerých ochorení, najčastejšie zápalu mandlí, šarlachu a infekcií kože (erysipel, impetigo).

Najväčším rizikom je pre deti vo veku od 5 do 15 rokov. Veľmi zriedkavo postihuje malé deti do 3 rokov veku.

Príznaky šarlachu

Deti so šarlachom majú takmer vždy:

• bolesť hrdla
• tmavo červené, zapálené sliznice (podnebie) a mandle s hnisavými čapmi,
• vyrážku,
• citlivé a zväčšené lymfatické uzliny na krku,
• horúčku,
• zvracanie (väčšinou len v úvode ochorenia),

Vyrážka

Deň alebo dva po prepuknutí choroby sa môžu objaviť drobné červené vyrážky predovšetkým v podbruší, v oblasti slabín, na vnútorných stranách stehien a v podpazuší. 

Vyrážka vyzerá ako spálenie od slnka a na dotyk pripomína zrnká krupice alebo brúsny papier (malé vyrážky veľkosti špendlíkovej hlavičky husto vedľa seba). Na tvári býva začervenaná, v okolí úst nápadne bledá, ale vyrážky na nej nie sú prítomné. Kožné záhyby v oblasti slabín, podpazušia, ale aj lakťov, kolien a krku sú zvyčajne tmavšie červené ako okolitá vyrážka. Niekedy sa vyrážka objaví ešte pred ostatnými príznakmi alebo až na konci ochorenia.

Do 4 až 7 dní kožné prejavy vymiznú a koža sa začne odlupovať (najmä na dlaniach a chodidlách, typické je ošupovanie kože na končekoch prstov rúk a nôh). 

Na ušných lalôčkoch a v okolí nechtových lôžok sa môžu objaviť belavé pupienky.

K typickým prejavom patria aj zmeny na jazyku. V úvode ochorenia je jazyk zvyčajne bielo povlečený, v priebehu 2-3 dní je od okraja jasne červený jazyk so zreteľne vyvýšenými papilami (pupáčikmi), tzv. malinový alebo jahodový jazyk.

Potrebuje dieťa navštíviť lekára, ak má šarlach?

Áno. Ak sa u Vášho dieťaťa objavia príznaky šarlachu, mal by ho vyšetriť lekár. Je potrebná liečba antibiotikami. 

Diagnostika šarlachu

Diagnóza sa stanoví na základe klinického obrazu, teda posúdením príznakov dieťaťa a fyzikálnym vyšetrením. Lekár môže urobiť Vášmu dieťaťu výter z hrdla, aby potvrdil infekciu. Rýchlym diagnostickým testom je dôkaz antigénu v stere z hrdla, ktorý je možné urobiť priamo v ambulancii. Kultivácia v laboratóriu trvá od 1 do 4 dní, materiál zo steru z hrdla sa nechá kultivovať na živných pôdach a zisťuje sa prítomnosť vyvolávateľa, baktérie Streptococcus pyogenes.

Liečba šarlachu

Šarlach môže vyzerať dramaticky, ale zvyčajne sa ľahko lieči antibiotikami, najčastejšie zo skupiny penicilínov. Ak je Vaše dieťa alergické na penicilín, lekár mu predpíše iný druh antibiotík. Dôležitá je dĺžka liečby, ktorá by mala trvať 10 dní Pri liečbe sa stav Vášho dieťaťa zlepší zvyčajne do 24-48 hodín.

Po 3 až 5 dňoch od nasadenia antibiotík je vhodné vymeniť všetkým členom rodiny zubné kefky a vyprať posteľné prádlo pri vysokej teplote. 

Komplikácie šarlachu

Ak sa tento druh infekcie nelieči, môže spôsobiť komplikácie. 

• ťažký a závažný priebeh infekcie Streptococcus pyogenes
• zápal stredného ucha
• zápal prínosových dutín
• zápal pľúc. 

Nebezpečné sú aj oneskorené komplikácie, ktoré vznikajú 1-3 týžne po ochorení:

• Reumatická horúčka, postihujúca srdce, kĺby a centrálny nervový systém. 
• Poškodenie obličiek (glomerulonefritída), ktorá môže viesť ku zlyhaniu alebo chronickému poškodeniu obličiek. Preto je potrebné po liečbe skontrolovať  moč dieťaťa.  

Po objavení penicilínu a jeho zavedení do praxe tieto neskoré následky nevidíme tak často. 

Prevencia šarlachu

Proti šarlachu sa nedá očkovať. Najúčinnejšou prevenciou je vyhýbanie sa priamemu kontaktu s osobou s akútnou infekciou a dodržiavanie základných hygienických opatrení.