Schopnosť sebaregulácie u detí

Sebaregulácia je schopnosť ovládať vlastné správanie a porozumieť vlastným pocitom a reakciám.

Sebaregulácia zahŕňa schopnosť:

  • rozpoznať a regulovať pocity nadšenia a frustrácie,
  • upokojiť sa po zaujímavej alebo znepokojujúcej udalosti,
  • sústrediť sa na úlohu,
  • presunúť pozornosť na inú úlohu,
  • kontrolovať impulzy a odkladať potreby,
  • naučiť sa správanie, ktoré je užitočné v interakcii s inými ľuďmi.

Sebaregulačné schopnosti sú dôležité:  

  • pre učenie (napríklad zameranie sa na učiteľa a úlohu),
  • na zvládanie vzťahov s ostatnými (socializácia sa opiera o schopnosť zapájať sa do spoločných hier a aktivít, striedať sa, vyjadrovať pocity prijateľným spôsobom),
  • pre prijateľné správanie (ovládanie našich impulzov a odkladanie niektorých potrieb),
  • na nezávislosť (rozhodovať sa a riadiť svoje správanie),
  • na úspešné zvládanie stresu a intenzívnych negatívnych emócií.

Sebaregulácia sa vyvíja od prvých dní života: deti si cmúľajú palec, aby sa upokojili, alebo sa od Vás odvracajú, keď si potrebujú oddýchnuť od rozprávania, ale najintenzívnejšie sa rozvíja po druhom roku života a neskôr, až do dospelosti. Deti do 3 rokov tak už dokážu na chvíľu odložiť potrebu jedla, ale stále ľahko vytrhnú druhému dieťaťu hračku, ktorá sa im páči na ihrisku, alebo majú záchvat hnevu, keď sú nespokojné a frustrované.

Deti vo veku 3-6 rokov budú čoraz zručnejšie v spoločných hrách so svojimi rovesníkmi - budú vedieť lepšie zladiť svoje priania a predstavy s predstavami ostatných. Sú tiež ochotnejší dodržiavať niektoré pravidlá správania napr. šepkanie v kine. Zároveň je pre nich stále ťažké úplne sa sústrediť na svoju úlohu alebo zvládnuť intenzívne pocity, ako je hnev alebo žiarlivosť. Keď začnú chodiť do školy, sú čoraz zručnejšie v chápaní pohľadu druhých a v argumentácii svojho názoru; lepšie vyjadrujú nesúhlas bez hádok.

Sebaregulácia sa rozvíja v láskyplných, podporných a stimulujúcich vzťahoch; preto:

  • Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, ako sa cíti a analyzujte jeho správanie súvisiace s týmito pocitmi (napr. prečo sa nahnevalo a ako sa vtedy správalo, čo ešte mohlo urobiť).
  • Keď dieťa bojuje s intenzívnou emóciou (zvyčajne strachom alebo hnevom), pomôžte mu tento pocit pomenovať. Pomôže, ak sa tento rozhovor uskutoční, keď sa dieťa upokojí.
  • Pomôžte dieťaťu nájsť vhodný spôsob, ako sa upokojiť a ponúknite mu pomoc pri upokojení, keď bojuje s intenzívnymi pocitmi.
  • Buďte pre dieťa vzorom a príkladom, pomenujte, čo robíte, keď Vás niečo rozruší alebo frustruje.
  • Používajte pozitívnu pozornosť a vždy chváľte a zdôrazňujte úspech dieťaťa v sebaregulácii („Veľmi pekne si počkal v rade.“ alebo „Páčilo sa mi, keď si si vypýtal hračku a počkal si, kým sa s ňou druhé dieťa dohrá.“)
  • Snažte sa prispôsobiť svoje očakávania schopnostiam dieťaťa; tak mu pomôžete, aby bolo schopné riešiť ťažkosti, ktorým čelí. 
  • Buďte veľmi trpezliví, pre deti je veľmi ťažké pochopiť a zvládnuť nával emócií.

Kedy sa treba obávať?

Niektoré správanie súvisiace so sebareguláciou si môže vyžadovať konzultáciu s odborníkom. Určite to urobte, ak:

  • Vaše dieťa má záchvaty hnevu a ťažko sa vyrovnáva s intenzívnymi pocitmi častejšie ako iné deti v rovnakom veku,
  • čím je dieťa staršie, tým ťažšie sa vyrovnáva s intenzívnymi pocitmi,
  • keď Vaše dieťa prepadne intenzívnym emóciám, jeho správanie ohrozuje jeho alebo ostatných,
  • nemôžete nájsť dobrú stratégiu, ktorá by pomohla Vášmu dieťaťu zvládnuť jeho správanie a reakcie,
  • Vaše dieťa je veľmi uzavreté a v porovnaní so svojimi rovesníkmi vykazuje menej sociálnych zručností.