Separačná úzkosť u detí

Separačná úzkosť, teda úzkosť z odlúčenia, je normálnou súčasťou vývinu dieťaťa približne od ôsmich mesiacov. Svojmu dieťaťu môžete pomôcť pri separačnej úzkosti tak, že ho budete jemne povzbudzovať, aby sa od Vás odlúčilo. Ak je separačná úzkosť Vášho dieťaťa silná, dlhotrvajúca a zasahuje do jeho života, zvážte možnosť vyhľadať odbornú pomoc.

Čo je to separačná úzkosť u detí?

Úzkosť z odlúčenia je častá, normálna obava detí z odlúčenia sa od rodičov alebo iných opatrovateľov.

Úzkosť z odlúčenia sa môže začať približne vo veku 8 mesiacov a vrchol dosahuje u detí vo veku 14-18 mesiacov. Zvyčajne postupne ustupuje v priebehu raného detstva.

Úzkosť z cudzích ľudí je podobná úzkosti z odlúčenia. Je to vtedy, keď sú deti v nepohode v blízkosti ľudí, ktorých nepoznajú. Môže sa vyskytovať od 7. - 10. mesiaca a zvyčajne začína ustupovať po prvých narodeninách dieťaťa.

Tieto obavy sú bežnou súčasťou vývinu v prvých rokoch. V skutočnosti Vám nepohoda dieťaťa pri odlúčení od Vás prezrádza, že Vášmu dieťaťu na Vás naozaj záleží - rovnako ako Vám na ňom! 

Ako pomôcť dieťaťu, aby sa cítilo v pohode

Ak Vaše dieťa začalo byť rozrušené a v nepohode v situáciách, kedy sa má od Vás odlúčiť, môžete mu pomôcť mnohými spôsobmi.

Na nových miestach

  • Ak nechávate dieťa v novom prostredí - u starých rodičov, u priateľov, u opatrovateľky - strávte s dieťaťom pred odchodom čas na novom mieste.
  • Aspoň na začiatku dovoľte dieťaťu, aby si vzalo niečo, čo má rado z domu, napríklad plyšového medvedíka, vankúš alebo deku.
  • Ak má Vaše dieťa tendenciu byť rozrušené pri odlúčení, povedzte to osobe, s ktorou zostáva a informujte ju, čo môže robiť, aby dieťaťu pomohla.
  • Jemne a postupne povzbudzujte svoje dieťa, aby sa od Vás odlúčilo, nevyhýbajte sa odlúčeniu, ale snažte sa dieťaťu vytvoriť príležitosti, kedy môže na krátko byť bez Vás a mať z toho nakoniec pozitívny zážitok, dieťa sa zároveň učí, že mama a otec sa vždy vrátia.

Keď idete na chvíľu preč od svojho dieťaťa

  • Povedzte dieťaťu, kedy odchádzate a kedy sa vrátite. Vytratenie sa bez rozlúčky môže situáciu ešte zhoršiť.
  • Pred odchodom sa s dieťaťom venujte príjemnej činnosti alebo hre.
  • Rozlúčte sa s dieťaťom krátko - nenaťahujte to.
  • Pri odchode sa tvárte uvoľnene a pokojne.

Doma

  • Bez ohľadu na to, ako sa cítite frustrovaní, vyhnite sa kritike ťažkostí dieťaťa s odlúčením. Vyhnite sa napríklad slovám ako "Je to také maminčkino dievčatko" alebo "Nebuď také dieťa".
  • Čítajte si s dieťaťom knihy alebo vymýšľajte si príbehy o strachu z odlúčenia - napríklad: "Bol raz jeden malý zajačik, ktorý nechcel opustiť svoju mamičku. Bál sa, čo by mohol nájsť mimo svojej nory..." To by mohlo pomôcť Vášmu dieťaťu cítiť, že nie je samo, kto sa bojí odlúčenia od rodičov.

Odborná pomoc pri intenzívnej separačnej úzkosti a separačnej úzkostnej poruche

Svoje dieťa poznáte najlepšie. Najmä pri starších deťoch alebo veľmi intenzívnej reakcii v situácii odlúčenia môžete vyhľadať odbornú podporu. Ak ste znepokojení separačnou úzkosťou dieťaťa, zvážte možnosť konzultovať to s pediatrom alebo psychológom.