Včasné zahájenie dojčenia – dojčenie hneď po pôrode

Pre dieťa sú prvé minúty po narodení veľmi dôležitým obdobím, ktoré ovplyvňuje jeho fyzické a psychické zdravie v neskoršom živote. 

Je ideálne, ak popôrodná adaptácia novorodenca prebieha v priamom kontakte s kožou matky, tzv. koža na kožu (skin-to-skin). Pri takomto kontakte sa vyplavuje v matkinom tele hormón oxytocín, ktorý pomáha vytvoriť silné puto medzi matkou a dieťaťom, a zároveň ich chráni pred stresom. U matky sa vplyvom oxytocínu urýchľuje vypudzovanie placenty a podporuje sa sťahovanie maternice, čím sa znižujú krvné straty pri pôrode. No a vďaka tomuto hormónu sa podporuje aj tvorba mlieka. 

Skin-to-skin kontakt pomáha udržať novorodenca v optimálnom teple, chráni ho pred podchladením a podporuje jeho inštinktívne správanie. U dieťaťa teda uľahčuje popôrodné prispôsobenie sa (popôrodnú adaptáciu). Takýto kontakt má pre dieťa význam aj z imunologického hľadiska, pretože podporuje osídlenie dieťaťa "dobrými" baktériami od matky a nie tými "zlými" z nemocnice. 

Počas tohto obdobia, ktoré sa označuje ako "zlatá hodina", sa dieťa k matke pripútava (attachment) a rozvíja sa medzi nimi vzájomná väzba (bonding – pripútanie, spojenie). Podmienkou pre bonding je klinický stav dieťaťa. V prípade, že zdravotný stav matky bonding nedovoľuje, je vhodné, aby bolo dieťa v skin-to-skin kontakte s otcom alebo iným rodinným príslušníkom, ktorý je pri pôrode.

Telo matky predstavuje pre novorodenca jednak zdroj zmyslových podnetov (teplo jej tela, tlkot srdca, vôňa jej tela a materského mlieka), ale je aj základom pre naplnenie biologických potrieb, ku ktorým patrí aj dojčenie. 

Po narodení sa nahý novorodenec položí na matkine brucho resp. hrudník, usuší sa a prikryje prikrývkou. Po fáze odpočinku a zvykania si na nové prostredie si novorodenec priloží ruku k ústam a začne vykonávať sacie pohyby. Asi 30 minút po pôrode, keď je dieťa na vrchole svojej aktivity, sa začne pohybovať smerom k bradavke, plazí sa k nej a spoznáva ju. Hladí prsník rukou, olizuje bradavku až napokon naširoko otvorí ústa a aktívne sa prisaje. Práve aktívne prisatie sa dieťaťa k prsníku je považované za vyvrcholenie bondingu. 

Prvé dojčenie však treba vnímať skôr ako spoznávanie prsníka a učenie sa "ako z neho piť". Novorodenec sa nemá nútiť k prisatiu vkladaním prsníka do úst. Rovnako by ani matka nemala pociťovať tlak na urýchlené zahájenie dojčenia a jeho trvanie. Je veľmi dôležité poznať jednotlivé fázy inštinktívneho správania novorodenca po pôrode a rešpektovať jeho individuálne tempo. Aktívne zasahovanie môže celý tento proces narušiť.

Výhody spoločného pobytu na jednej izbe

Prirodzenou potrebou matky a novorodenca je byť po pôrode spolu. Tzv. "rooming-in", čiže spoločný pobyt dieťaťa aj matky na jednej izbe, umožňuje matke rozvíjať svoje materské inštinkty v čase, keď je vďaka hormónom na túto úlohu "naprogramovaná". Odkladanie a obmedzovanie roomingu môže mať škodlivé následky na nadviazanie citového spojenia medzi matkou a dieťaťom a na úspešnosť dojčenia.

Ak je dieťa po narodení oddelené od matky dochádza u neho k prudkému nárastu stresových hormónov, čo môže v konečnom dôsledku viesť k destabilizácii jeho zdravotného stavu. Narušenie včasného kontaktu spôsobuje problémy pri pripútaní dieťaťa k matke. Aj u matky sa zvyšuje stres, pretože nie je pri svojom dieťati a bojí sa o neho. Neskôr nemusí vedieť adekvátne reagovať na signály dieťaťa, má pocity neschopnosti a nekompetentnosti a zvyšuje sa riziko vzniku baby blues až popôrodnej depresie. Rovnako sa znižuje úspešnosť samoprisatia a dojčenia celkovo.  

Keď je novorodenec na izbe spolu s matkou, spí lepšie a menej plače. Zároveň si aj matka lepšie oddýchne, pretože sa s dieťaťom vzájomne zosúladia a prebúdzajú sa rovnako. Dojčenie je úspešnejšie a matka ľahšie reaguje na potreby dieťaťa, keď je v jeho blízkosti. Vzájomná blízkosť tiež stimuluje tvorbu väčšieho množstva mlieka. Starostlivosťou o dieťa matka získava potrebné sebavedomie. 

Riziká dokrmovania novorodenca

Na uspokojenie potrieb zdravého donoseného novorodenca v prvých dňoch života stačí len malé množstvo mlieka. Prvý deň novorodenec saje počas jedného dojčenia len 2-10 ml kolostra, na druhý deň 5-15 ml a na tretí deň okolo 30 ml. U väčšiny žien sa do troch dní po pôrode zvýši produkcia mlieka. V neskoršom období sa laktácia prispôsobuje potrebám dieťaťa, a to predovšetkým pravidelným dojčením na požiadanie dieťaťa. 

Kolostrum poskytuje novorodencovi potrebné množstvo živín a tekutín, ako aj ochranu pred infekciami. V prípade, že je dieťa zbytočne dokrmované a má pocit plného žalúdka, môže odmietať aktívne sať. U matky to môže viesť k ťažkostiam, ako je bolestivé naliatie prsníkov, retencia mlieka a v konečnom dôsledku aj znížená tvorba mlieka. Ak sa dokrmovanie používa ako nástroj na upokojenie dieťaťa, môže to podkopať sebavedomie ženy, čo môže viesť až k predčasnému ukončeniu dojčenia. 

Iniciatíva Svetovej zdravotníckej organizácie a UNICEFu (Baby Friendly Hospital Initiative) je založená na 10 krokoch, ktoré sú "kľúčom" k úspešnému dojčeniu. Medzi najdôležitejšie body patrí kontakt koža na kožu ihneď po pôrode, "rooming-in" matky a novorodenca, citlivé dojčenie podľa potrieb dieťaťa a vyhýbanie sa zbytočnému dokrmovaniu. Čím viac krokov sa v pôrodnici dôsledne aplikuje, tým je úspešnosť dojčenia vyššia!