Vitamín D: čo potrebujete vedieť

Vitamín D je nevyhnutný pre správny rast a vývin kostí, no ovplyvňuje aj fungovanie imunitného systému a je dôležitý tiež z hľadiska mentálneho zdravia. Väčšina vitamínu D sa vytvára priamo v tele prostredníctvom slnečného žiarenia. Menšie množstvo sa získava z potravy. K ďalším zdrojom patria vitamínové preparáty. V súčasnosti mnohé štúdie naznačujú, že stúpa počet ľudí, ktorí majú nedostatok tohto vitamínu, čo môže súvisieť najmä so zmenou životného štýlu (viac času v interiéry). U detí do 1 roku života sa odporúča celoplošne suplementovať vitamín D bez ohľadu na spôsob výživy (dojčené/nedojčené deti). Denná potreba je 400 IU. U starších detí je denná potreba 600 IU. V poslednej dobe stále viac odborníkov odporúča každodenné podávanie vitamínu D aj u starších detí, aspoň do 2-3 rokov. Dôležitý je aj adekvátny príjem vápnika.

Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Je nevyhnutný pre správny rast a vývin kostí a zubov. Pôsobí v obličkách a v tenkom čreve, kde zabezpečuje absorpciu vápnika a fosfóru a v kostiach, kde sa zúčastňuje novotvorby kostí a ich mineralizácie. Až 99% z celkového telesného vápnika je uloženého práve v mineralizovanej kostnej hmote. Vápnik je nevyhnutný pre správne fungovanie svalových buniek, ako aj funkciu srdca. Hladina vápnika v krvi (kalcémia) je preto prísne regulovaná. Práve vitamín D patrí k jedným z regulátorov kalcémie.

Zdrojmi vitamínu D sú endogénna tvorba kožou (tvorba priamo v tele vplyvom slnečného žiarenia), potraviny a vitamínové preparáty.

Vitamín D a slnečné žiarenie

Slnečné žiarenie, konkrétne UV žiarenie typu B, je najdôležitejším a najefektívnejším „zdrojom“ vitamínu D. Takto vytvorený vitamín D tvorí približne 80% z celkového dennej potreby.

V súčasnosti neexistujú presné vedecké údaje o tom, "koľko slnka" dieťa potrebuje na to, aby získalo dostatočné množstvo vitamínu D. Množstvo vytvoreného vitamínu D ovplyvňuje ročné obdobie (v zime je menej slnka), miesto, kde dieťa žije (zemepisná šírka a nadmorská výška), ako aj časť dňa. Tvorba vitamínu D v pokožke závisí aj od farby pleti. Ľudia s prirodzene veľmi tmavou pokožkou potrebujú na tvorbu vitamínu D 3-6-krát viac slnečného žiarenia ako ľudia so svetlou pokožkou.

Zároveň treba pamätať na to, že detská pokožka je veľmi citlivá na slnko. Keďže je tenšia a jej prirodzená ochrana je slabšia (menej pigmentu melanínu), deti sa spália rýchlejšie. Nechránená pokožka vystavená silnému slnečnému žiareniu sa môže spáliť do 15 minút. Príliš veľa slnka môže viesť k spáleniu pokožky, poškodeniu očí, k oslabeniu imunitného systému a v neskoršom veku k rakovine kože.

Preto je dôležité, aby sa pri pobyte na slnku dodržiavali vhodné opatrenia (zdržiavať sa v tieni a to najmä v letných mesiacoch medzi 10.-16. hodinou, používať ochranné prípravky s dostatočným SPF, ochranné oblečenie, okuliare, čiapky).

Soláriá sú absolútne nevhodné z hľadiska "dopĺňania vitamínu D". Navyše zvyšujú riziko rakoviny kože.

Vitamín D a potraviny

Potravou sa získava asi 10% z celkovej dennej potreby vitamínu D. V niektorých potravinách sa vitamín D nachádza prirodzene, no je ich pomerne málo. Dobrým zdrojom sú ryby, rybí tuk, vajcia (najmä vaječný žĺtok), niektoré huby (shitake), pečeň. Z rýb sú to najmä čerstvé ryby ako losos, sleď, makrela a sardinky.

V súčasnosti sú v niektorých krajinách určité potraviny obohatené o vitamín D. Medzi takéto obohatené potraviny patria napríklad mlieko, cereálie, jogurty, margarín. Rovnako aj všetky mliečne formuly sú fortifikované vitamínom D.

Suplementácia vitamínu D

Všetky deti potrebujú pre správny rast a vývin kostí vitamín D, a to už krátko po narodení.

Deti mladšie ako 12 mesiacov potrebujú 400 IU/deň.
Batoľatá, staršie deti a adolescenti potrebujú 600 IU/deň.

Zdrojmi vitamínu D sú prirodzená tvorba kožou, strava a vitamínové doplnky. Pretože väčšina detí nezíska dostatočné množstvo vitamínu D zo stravy, je vhodné tento vitamín suplementovať.

U detí do 12 mesiacov je nutné suplementovať vitamín D denne, nakoľko je u nich nedostatočná prirodzená tvorba kožou a príjem v strave je minimálny. Materské mlieko obsahuje veľmi malé množstvá vitamínu D. Náhradné mliečne formuly sú síce fortifikované, teda obsahujú väčšie množstvá, ale aj u týchto detí sa odporúča preventívne každodenné užívanie tohto vitamínu.

Už krátko po narodení, a to od 2. týždňa života, sa odporúča dopĺňať vitamín D u všetkých detí (dojčené aj nedojčené) počas celého prvého roku života. Medzinárodne odporúčaná dávka je 400 IU/deň. Na Slovensku sa štandardne podáva dávka 500-1000 IU/deň, čo predstavuje 1-2 kvapky/vstreky. Takáto dávka je bezpečná, avšak oproti dávke 400 IU nemá ďalšie benefity. Vitamín D by sa mal podávať na lyžičke spolu s mliekom, nakoľko ide o vitamín rozpustný v tukoch. Nie je vhodné ho podávať s čajom, s vodou alebo ho nakvapkať do fľaše s mliekom. Nutné je pravidelné denné podávanie.

U starších detí nie sú jednoznačné odporúčania ohľadom suplemetácie vitamínovými doplnkami. Prirodzeným zdrojom by malo byť slnečné žiarenie a strava, pričom denná potreba je 600 IU. Nakoľko však v súčasnosti stúpa počet detí s hypovitaminózou D, niektoré odborné inštitúcie odporúčajú každodenné podávanie vitamínu D aj u starších detí, predovšetkým do 3 rokov. Iní autori sa prikláňajú k podávanie vitamínu D u starších detí len v zimných mesiacoch.

Deti so zvýšeným rizikom nedostatku vitamínu D (deti s chronickými ochoreniami obličiek, pečene, s cystickou fibrózou...) môžu potrebovať vyššie dávky vitamínu D.

Vitamín D je dôležitý aj počas tehotenstva, odporúčaná dávka je 600 IU/deň. V prípade, ak tehotná žena trpí jeho nedostatkom, u dieťaťa sa môže vyvinúť novorodenecká hypokalciémia (nedostatok vápnika v krvi). Rovnako sa suplementácia vitamínom D odporúča aj u dojčiacich žien. Všeobecne odporučená denná dávka 400 – 600 IU/deň však významne neovplyvní koncentráciu vitamínu D v materskom mlieku.

Nedostatok vitamínu D

Medzi rizikové skupiny detí patria tie, ktoré:

trávia väčšinu dňa v interiéri a nemajú prístup na slnko,
sa narodili predčasne,
majú ochorenie, ktoré ovplyvňuje hladinu vitamínu D v tele - napríklad ochorenie pečene, ochorenie obličiek, ochorenia, ktoré spôsobujú problémy so vstrebávaním potravy (ako je celiakia alebo cystická fibróza) alebo užívajú niektoré lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu vitamínu D,
majú dedičné alebo získané ochorenie skeletu,
majú tmavšiu pleť,
boli dlhodobo dojčené a zároveň im nebol podávaný vitamín D.

Nedostatok vitamínu D sa prejavuje oneskoreným psychomotorickým vývinom, svalovou slabosťou, bolesťami a častejšími zlomeninami.

V prípade nedostatku vitamínu D sa môže u detí vyvinúť rachitída. Toto ochorenie postihuje primárne detí v prvých dvoch rokoch života, keď je ich rast najintenzívnejší. Nedostatok vitamínu D u starších detí, tínedžerov a u dospelých je spojený so zvýšeným rizikom zlomenín.

Vitamín D tiež ovplyvňuje niektoré funkcie imunitného systému, a preto môže byť jeho nedostatok spojený s častejšími a vážnejšie prebiehajúcimi respiračnými infekciami. Vitamín D ovplyvňuje aj duševné zdravie. Výskumy naznačujú, že ľudia, ktorí majú nedostatok vitamínu D môžu mať zvýšené riziko depresie.

Rachitída (krivica)

Rachitída (krivica) je metabolické ochorenie, pri ktorom dochádza k poruche mineralizácie kostí v dôsledku nedostatku vitamínu D alebo vápnika, resp. v dôsledku poruchy ich metabolizmu. Ekvivalentom tohto ochorenia v dospelosti je osteomalácia. Ľudovo sa toto ochorenie označuje ako "mäknutie kostí".

Rachitída z nedostatku vitamínu D bola v minulosti u detí veľmi častá. Od prvej polovice 20. storočia sa vo vyspelých krajinách suplementuje vitamín D celoplošne u všetkých dojčiat, čo znížilo incidenciu tohto ochorenia. V súčasnosti sa tento typ rachitídy vyskytuje najmä u detí, ktorým rodičia nepodávajú vitamín D alebo u detí s prísnou vegetariánskou (vegánskou) stravou. Rovnako sú rizikovou skupinou aj deti s niektorými ochoreniami, pri ktorých je potreba vitamínu D vyššia. Je to napríklad cystická fibróza, neliečená celiakia a iné malabsorpčné syndrómy, resp. dlhodobá liečba určitými liekmi, ako sú napríklad glukokortikoidy a iné.

Ku klinickým prejavom rachitídy patrí kraniotabes (mäkké záhlavie), oneskorené uzatváranie veľkej fontanely, caput quadratum (sploštenie lebky na záhlaví spolu s vyklenutou čelovou oblasťou), rachitický ruženec (hmatateľné prechody medzi chrupavkovou a kostnou časťou rebier), bolesti končatín, genua valga (vbočené kolená), oneskorené prerezávanie zubov, defekty skloviny, zvýšená kazivosť zubov a iné. Tieto kostné prejavy vznikajú v dôsledku zvýšeného odbúravania kostí, čím sa snaží organizmus zachovať dostatočnú hladinu vápnika v krvi. V neskorých fázach neliečenej rachitídy už dochádza aj k poklesu kalcémie, čo sa môže prejavovať hypokalcemickými svalovými kŕčmi, tetániou a poruchami funkcie srdcového svalu (dysrytmie).