Výhody dojčenia a materského mlieka pre dieťa
Materské mlieko (MM) je najprirodzenejšou a najlepšou výživou pre dieťa v prvých mesiacoch života.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života dieťaťa. Odporúčajú dojčenie podľa potrieb dieťaťa, teda tak často, ako si dieťa želá, vo dne aj v noci. Od ukončeného 6. mesiaca života odporúča WHO a UNICEF pridať do stravy bezpečné a primerané doplnkové potraviny (nemliečna strava) a zároveň pokračovať v dojčení až do veku dvoch rokov alebo aj dlhšie.
Zároveň však Imunoalergologické spoločnosti v rámci prevencie vývinu alergie odporúčajú zoznamovanie sa s nemliečnymi potravinami v malom množstve (olizovanie) už od ukončeného 4. mesiaca veku dieťaťa.
Výhody dojčenia a materského mlieka pre dieťa
Dieťa benefituje z dojčenia a materského mlieka už od narodenia a jeho výhody pretrvávajú celý život. Na rozdiel od náhradnej mliečnej výživy nemá len výhodnejšie zloženie, ale má tiež psychologické, sociálne a ekonomické výhody.
U dojčených detí je popisované jednoznačne nižšie riziko infekčných, alergických a chronických ochorení. Materské mlieko zároveň "pripravuje" dieťa na život v prirodzenom prostredí, v ktorom vyrastá. Pomáha tak dieťaťu v adaptácii na podmienky mimo maternice.
Počas dojčenia sa u dieťaťa znižuje riziko vzniku rôznych ochorení ako napríklad:
- črevných infekcií (vo vyspelých krajinách dojčenie znižuje náklady na liečbu črevných infekcií a v rozvojových krajinách dokonca zachraňuje životy detí),
- závažných infekcií dýchacích ciest,
- zápalu stredného ucha,
- syndrómu náhleho úmrtia dojčiat.
Dojčenie tiež napomáha správnemu prerezávaniu zubov, vývoju čeľuste a hlasového aparátu. Dojčené deti majú tiež nižšiu hladinu cholesterolu a nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení, obezity a cukrovky v neskoršom veku, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí, ako aj práceneschopnosti a obrovských výdavkov na liečbu v rozvinutých krajinách na celom svete.
Dojčenie a materské mlieko sa ukázali ako účinné pri zmierňovaní procedurálnej bolesti, teda takej bolesti, ktorá je spôsobená napríklad diagnostickými a liečebnými postupmi, ako je napríklad odber krvi, podávanie vakcín atď.
Prostredníctvom materského mlieka sa dieťa zoznamuje s rôznymi chuťami jedál, ktoré konzumuje matka, resp. celá rodina. Dojčené dieťa tak môže pri zavádzaní tuhej nemliečnej stravy lepšie prijímať nové chute.
Dojčenie má pozitívny vplyv na kognitívne mozgové funkcie, ako je myslenie a pamäť. Zlepšenie kognitívnych funkcií priamo súvisí s dĺžkou dojčenia. Dojčené deti dosahujú lepšie výsledky v inteligenčných testoch. Tieto účinky sú obzvlášť dôležité pre rizikové deti, ako sú predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Dojčenie prispieva k vytváraniu pozitívneho psychosociálneho prostredia, k nadviazaniu a udržiavaniu vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Dieťa získava pocit bezpečia a lásky. Vytvára sa tak puto na celý život. Počas dojčenia dieťa cíti matkinu vôňu, reaguje na tlkot jej srdca, vníma kontakt cez kožu, počuje jej hlas. Nedostáva teda iba "výživu", ale aj silné podnety pre intelektový a citový rozvoj.
Ako dlho dojčiť?
Výlučné dojčenie sa odporúča počas prvých 6 mesiacov života dieťaťa. Okolo pol roka je už dieťa zvyčajne pripravené na tuhú stravu, prejavuje záujem o iné jedlo. V tomto období deti začínajú potrebovať pre svoj rast a vývin aj ďalšie živiny, ktoré im už samotné materské mlieko nedokáže poskytnúť.
Materské mlieko však aj naďalej predstavuje hlavný zdroj výživy, pretože počas prvých mesiacov zavádzania nemliečnych príkrmov zje dieťa len malé množstvo tuhej potravy. Aj naďalej sa odporúča pokračovať v dojčení až do veku najmenej 12 mesiacov a ideálne až do druhého roku života, prípadne dlhšie.
Potom je naozaj len na matke a dieťati, ako dlho bude pokračovať.
