Zavádzanie nemliečnych príkrmov do jedálnička dieťaťa

Nemliečny príkrm je tuhá alebo polotuhá strava, ktorá sa podáva dojčaťu popri materskom mlieku alebo náhradnej mliečnej formuly, v čase, kedy už táto výživa nestačí na uspokojenie jeho nutričných potrieb.

Obdobie nemliečnych príkrmov je obdobie, počas ktorého dieťa prechádza od dojčenia (alebo kŕmenia náhradnou mliečnou formulou) k jedeniu pri rodinnom stole. Urobte všetko pre to, aby bol "nový stravník" súčasťou spoločného rodinného stravovania, pretože aj tým, že pozoruje ostatných, sa učí napríklad držať príbor, pozoruje, ako sa jedlo vkladá do úst a podobne. Zároveň skúste vnímať toto obdobie ako kvalitný spoločný čas, ktorý trávite s dieťaťom (namiesto toho, aby ste sa zamerali len na množstvo zjedeného príkrmu). Doprajte Vášmu dieťaťa nielen jedlo, ale aj úsmev či trpezlivosť. Kŕmenie je zručnosť, ktorú sa musí dieťa naučiť. 

Dieťa sa počas tohto obdobia učí jesť, naberá skúsenosti s novými príchuťami a textúrami jedla. Nemliečne príkrmy tiež pomáhajú pri raste prvých zúbkov a čeľuste, ako aj pri rozvoji zručností, ktoré budú neskôr potrebné pre vývin reči. V súčasnosti pribúdajú dôkazy, že zloženie stravy (a teda aj nemliečnych príkrmov) má nielen priamy vplyv na rast a vývin dieťaťa počas prvého roku, ale ovplyvňuje jeho zdravie po celý život. Zdravá strava podporuje rast, usmerňuje vývin mozgu, posilňuje potenciál učenia sa a zlepšuje produktivitu v dospelosti. 

Ak si dieťa včas neosvojí zdravé stravovacie návyky a neprivykne si na rôzne druhy potravín, môže sa stať, že neskôr preferuje len určitý druh jedla, čo môže mať vplyv na jeho zdravie. Nedostatok zeleniny v jedálničku môže viesť k nedostatku vitamínov, stopových prvkov a antioxidantov. Naopak, nadmerný príjem "prázdnych kalórii" v nezdravom jedle zvyšuje riziko obezity a chronických ochorení, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak či cukrovka.

Kedy začať so zavádzaním nemliečnej stravy?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života dieťaťa, pričom dojčenie by malo byť podľa potrieb dieťaťa, teda tak často, ako si dieťa želá, vo dne aj v noci. Od ukončeného 6. mesiaca života odporúča WHO a UNICEF pridať do stravy bezpečné a primerané doplnkové potraviny (nemliečna strava) a zároveň pokračovať v dojčení až do veku dvoch rokov alebo aj dlhšie, pokiaľ to matke a dieťaťu vyhovuje.

Zároveň však imunoalergologické spoločnosti v rámci prevencie vývinu alergických ochorení odporúčajú zoznamovanie sa s nemliečnymi potravinami v malom množstve (olizovanie) už od ukončeného 4. mesiaca veku dieťaťa, využívajúc tzv. imunologické okno. Je to obdobie, kedy sa má dieťa zoznamovať s rôznymi potravinami, aby si imunitný systém zvykal na nové podnety zo stravy, aby na ne neskôr nereagoval ako na alergény. Dôležité je v tomto období pokračovať v dojčení, pretože materské mlieko prirodzene chráni dieťa pred prípadnou nežiaducou reakciou. Názory na imunologické okno sa však rôznia, najmä medzi špecialistami na imunitný systém (imunoalergológmi) a špecialistami na tráviaci trakt (gastroenterológmi).

Približne od 6. mesiaca (nie skôr ako v 17. týždni a nie neskôr ako v 26. týždni života) bude Vaše dieťa potrebovať pre zdravý rast a vývin okrem materského mlieka aj iné druhy potravín. U detí, ktoré sú kŕmené náhradnou mliečnou výživou to môže byť aj o trochu skôr, nie však pred ukončeným 4. mesiacom života. Vo všeobecnosti, približne od 5. mesiaca je tráviaci a vylučovací systém dostatočne zrelý a dieťa má dostatočne vyvinuté motorické funkcie, ktoré mu umožňujú prijímať polotuhú a tuhú stravu.

Ako spoznáte, či je dieťa pripravené na zavedenie nemliečnej stravy?

Každé dieťa je iné, a tak aj jeho rast a vývin je individuálny. Približne vo veku 6. mesiacov sú u väčšiny detí prítomné určité znaky pripravenosti prijímanie tuhej stravy. 

Dieťa je schopné:

• kontrolovať prehĺtanie slín,
• prehĺtať potravu (nevytláča ju jazykom von z ústnej dutiny, pretože má dobre vyvinutú svalovinu jazyka a úst a dokáže si sústo v ústach posúvať),
• sedieť s oporou a dokáže dobre kontrolovať pohyby hlavy, pretože má ramenné a krčné svaly dostatočne silné,
• ovládať pohyby rúk, vďaka čomu môže zámerne zdvihnúť malý predmet a vložiť si ho do úst.

Niekedy rodičia až priveľmi túžia dosiahnuť s dieťaťom novú métu v jeho vývine, a preto začínajú so zavádzaním príkrmov v čase, keď ono samo na to ešte nie je pripravené. 

Určité správanie dieťaťa si môžu nesprávne interpretovať ako jeho pripravenosť, napríklad:  

• častejšie nočné budenie alebo "zlý spánok",
• ľahké rozptýlenie sa počas dojčenia,
• rast zubov, zvýšené slinenie alebo žuvanie pästí,
• záujem o jedlo, ktoré jedia ostatní, pričom dieťa jedlo nedokáže prehltnúť, len sa s ním hrá.

Pri každom dieťati je potrebné vziať do úvahy jeho individuálny stupeň psychomotorického vývinu, a preto ak máte pochybnosti, poraďte sa s pediatrom.