Výživa matky počas dojčenia

Existuje množstvo mylných predstáv o výžive dojčiacich matiek, ako napríklad, že by mali jesť omnoho viac, ako jedávajú bežne resp. že čím viac pijú, tým majú viac mlieka alebo že by mali niektoré druhy potravín úplne zo stravy vylúčiť. V období dojčenia nie je potrebné prijímať žiadne špeciálne potraviny. 

Strava by mala byť pestrá, vyvážená a pravidelná. 

Musí zohľadňovať špecifické požiadavky pre dieťa a matku. 

Počas tehotenstva si telo ukladá do zásoby tuk na obdobie dojčenia. Po pôrode sa mlieko tvorí čiastočne z týchto zásob a čiastočne z potravy, ktorú žena prijíma. V období dojčenia by mal byť denný energetický príjem asi o tretinu vyšší ako v období pred tehotenstvom. Dojčiaca žena by mala mať vyšší príjem energie v priemere o cca 500-700 kcal, čiže približne 2 900 kcal. Zvýšený príjem energie však neovplyvní množstvo produkovaného mlieka. Množstvo a kvalita materského mlieka sú okrem iného závislé na množstve a kvalite živín, ktoré dojčiaca žena prijíma.

Potreba kalórií je najvyššia počas prvých troch až šiestich mesiacov, kým je dieťa výlučne dojčené. V tomto období je u ženy pomerne bežný úbytok hmotnosti. Energetický príjem by však nikdy nemal byť nižší ako približne 1800 kcal za deň. Mnohé mamičky túžia "získať" späť svoju štíhlu postavu a obávajú sa, že dojčenie oddiali ich návrat k želanej hmotnosti. Žena s dlhodobo nízkym príjmom energie postupne stráca schopnosť tvoriť mlieko. Navyše, prísna diéta s cieľom rýchlo znížiť hmotnosť po pôrode môže viesť k "vyplaveniu" rôznych látok, ktoré sa hromadili v tukovom tkanive počas jej života. Tieto látky sa môžu dostať do materského mlieka a negatívne ovplyvňovať dieťa. 

Stravovacie odporúčania počas dojčenia

• Množstvo tekutín by sa malo pohybovať medzi 2-3 litre denne, vo veľmi teplom počasí aj viac. Najvhodnejším nápojom je čistá voda alebo voda so slabou mineralizáciou. Vhodné sú aj menšie množstvá zriedenej ovocnej šťavy a ovocné čaje. Nevhodné sú bylinné čaje s obsahom biologicky aktívnych látok, ktoré prechádzajú do materského mlieka. Obmedzte na minimum kávu a čierny čaj, alkohol vylúčte úplne.
• Strava by mala byť pestrá s vyváženým príjmom makronutrientov (sacharidy, tuky, bielkoviny). 
• Najväčší podiel, asi 60% z denného príjmu, by mali tvoriť sacharidy. V strave ich predstavujú obilniny, ryža, zemiaky, celozrnné výrobky, ktoré sú aj dobrým zdrojom vlákniny a vitamínov skupiny B (stimulujú tvorbu mlieka). Okrem vitamínov skupiny B majú pozitívny vplyv na tvorbu mlieka aj ovos, cícer, či varená pšenica.
• Bielkoviny by mali predstavovať asi 10% z energetického príjmu, pričom najmenej jedna tretina z celkového denného príjmu bielkovín by mala byť živočíšneho pôvodu. Zdrojom hodnotných bielkovín sú chudé mäsá, mliečne výrobky, vajcia, ryby a strukoviny. 
• Tuky v strave by mali tvoriť asi 30% energetického príjmu. Dôležité je dbať na zvýšenú dodávku polynenasýtených mastných kyselín, najmä omega-3, ktoré sú nevyhnutné pre vývin mozgu a očí. Nachádzajú sa predovšetkým v rybách, v semenách olejnatých plodín, v orechoch a v rastlinných olejoch (olivový, tekvicový). Naopak, konzumácia nasýtených mastných kyselín predstavuje zdravotné riziká, a preto by nemali byť zdrojom energie a tukov jedlá z rýchleho občerstvenia, vyprážané pokrmy a tučné mäsá. 
• Koncentrácia vitamínov v materskom mlieku závisí práve od ich príjmu v strave dojčiacej ženy. Vitamín C je potrebný na podporu imunity aj na využiteľnosť železa pri krvotvorbe. Jeho koncentrácia v materskom mlieku priamo závisí od príjmu v strave. Denná dávka vitamínu C v období laktácie by mala byť až o 50% vyššia oproti dávke iných žien. Vitamín C je najmä v čerstvom ovocí a zelenine, preto je vhodná ich konzumácia vo viacerých porciách počas dňa. 
• Dôležitá je aj zvýšená dodávka vitamínu D. Dobrými zdrojmi v potrave sú ryby, rybí tuk, vajcia, maslo. V období laktácie je vhodná aj suplementácia vitamínom D. Všeobecne odporučená denná dávka však významne neovplyvní koncentráciu vitamínu D v materskom mlieku, preto je nutné ho u dojčiat dopĺňať. 
• Dojčenie kladie značné nároky aj na spotrebu kyseliny listovej, ktorej denná potreba je 500 ug. Bohatým zdrojom je listová zelenina, paradajky, špenát, pór, ale aj maliny, čučoriedky, strukoviny, kuracia a morčacia pečeň.
• Minerálne látky zohrávajú pre fungovanie organizmu významnú úlohu a keďže si ich telo nedokáže vyrobiť, je odkázané na ich prísun stravou. 
• Obdobie dojčenia je náročné aj z hľadiska spotreby vápnika. Odporučená denná dávka je až 1 600 mg. Množstvo vápnika v materskom mlieku je regulované jeho metabolizmom u matky, vstrebávaním vápnika u matky, jeho vylučovaním aj mobilizáciou z kostného tkaniva. Ani pri nízkom príjme vápnika v strave matky sa jeho koncentrácia v materskom mlieku nemení, pretože je jeho množstvo udržiavané na úkor odbúravania kostného tkaniva matky. Prísun vápnika pre matku je preto veľmi dôležitý pre jej zdravie a hustotu kostného tkaniva. Mlieko, mliečne výrobky, listová zelenina, brokolica, fazuľa, vaječný žĺtok, cereálie sú vhodným zdrojom vápnika.
• Materské mlieko má relatívne nízky obsah železa, denne sa do materského mlieka vylučuje asi 0,24 mg. Zásoby a koncentrácia železa u matky počas dojčenia sú vyššie vzhľadom na fyziologickú amenoreu (vynechanie menštruácie). Ak má matka anémiu, je potrebné prísnejšie monitorovať prísun železa. Najlepším zdrojom železa v strave je najmä mäso. 
• Koncentrácia jódu v materskom mlieku je priamo závislá od jeho príjmu u matky. Jód je veľmi dôležitý stopový prvok, ktorý je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy, ovplyvňuje rast a vývin dieťaťa. Dojčiaca žena by mala mať v strave až o 2/3 vyšší príjem jódu, ako je odporučená denná dávka. V strave možno zabezpečiť jeho vyšší príjem konzumáciou morských rýb a potravín obohatených jódom (jodizovaná kuchynská soľ).

Niektoré silne aromatické druhy zeleniny (cibuľa, cesnak, brokolica, kapusta, karfiol) alebo niektoré koreniny môžu ovplyvniť vôňu a chuť materského mlieka a u niektorých detí tiež môžu spôsobiť predráždenosť či plynatosť. Počas dojčenia je vhodné ich zo stravy eliminovať, respektíve vynechať ich na určitý čas. 

Z hľadiska prevencie alergie u dojčaťa sa neodporúčajú žiadne špeciálne diétne opatrenia u matky, ani počas tehotenstva, ani počas laktácie. Vylúčenie potenciálnych alergénov zo stravy matky nezníži riziko vzniku alergie u dieťaťa. Naopak, ak sa tieto potraviny preventívne vylúčia zo stravy, žena nemusí mať v strave dostatok dôležitých a užitočných živín nevyhnutných pre tvorbu mlieka. 

Ak sa u dieťaťa prejavia nejaké známky alergie - vyrážky okolo úsť (periorálna dermatitída), ekzém, vlákna krvi v stolici, je dôležité upozorniť lekára. U dojčených detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka sa odporúča vylúčiť zo stravy matky mlieko a potraviny, ktoré ho obsahujú. Zároveň je dôležité, aby si dojčiaca žena dopĺňala vápnik. V niektorých prípadoch môžu vyvolávať alergické prejavy u dieťaťa aj iné alergény, ktoré prechádzajú do materského mlieka (napr. sója, vajce a pod.), v takom prípade je nutné cielene ich z matkinej stravy vylúčiť. 

Počas dojčenia je absolútne nevhodné fajčenie, konzumácia alkoholu a iných návykových látok. Všeobecne tradovaný názor, že konzumácia piva zvyšuje laktáciu je nesprávny! 

Dojčiaca matka by sa mala vyvarovať veľkému množstvu kofeínu. Kofeín prechádza do materského mlieka. Vysoký príjem kofeínu môže spôsobiť poruchy spánku a predráždenosť dieťaťa, keďže stimuluje centrálny nervový systém. Počas dojčenia je odporúčané nepiť viac ako 2, maximálne 3 šálky denne. Pozor si treba dať aj na iné nápoje, v ktorých sa kofeín nachádza (energetické nápoje, zelený a čierny čaj, kolové nápoje). 

Praktické tipy 

• Pravidelné stravovanie a občerstvenie sú dôležité. Pokúste sa nájsť si čas pre seba. 
• Napite sa skôr ako cítite smäd.
• Neodkladajte ani nevynechávajte raňajky, ak ste to mali v minulosti vo zvyku.
• Jedzte rôzne potraviny, pretože rozmanitosť vôní a chutí materského mlieka pomôže neskôr Vášmu dieťaťu ľahšie tolerovať nemliečne potraviny.
• Ovocie a zelenina sú obzvlášť dôležité, pretože obsahujú potrebné minerály a vitamíny. Jedzte ich vo viacerých porciách počas dňa.
• Uprednostňujte čerstvé a varené potraviny. Pokúste sa obmedziť vyprážané jedlá, údeniny, hotové jedlá s umelými farbivami, sladidlami a inými prísadami. Vyhnite sa nedostatočne tepelne upravenému mäsu.
• Nekonzumujte jedlá z rýchleho občerstvenia, presladené a mastné jedlá.
• Obmedzte sýtené a sladené nápoje, nápoje obsahujúce umelé farbivá, arómy a sladidlá, ako aj energetické nápoje.