Dojča v prvom roku života - plač ako najčastejší prejav

Plač je jediný spôsob, akým dieťa zo začiatku komunikuje so svojím okolím. Je normálne, že bábätká, najmä novorodenci, plačú často a veľa. Pomocou plaču dávajú svojim opatrovateľom signál, že majú potrebu, ktorá by mala byť uspokojená. Čím je plač intenzívnejší, tým je naliehavejšia potreba - napríklad bolesť, hlad alebo potreba kontaktu. Zároveň, čím je bábätko menšie, tým sú potreby jednoduchšie a možno ich uspokojiť kŕmením, prebaľovaním, blízkosťou, maznaním alebo pomocou pri zaspávaní (áno, mnohé bábätká nevedia bez pomoci zaspať, aj keď sú unavené). Deti do jedného roka nepoužívajú plač na manipuláciu rodičov! Na vytvorenie manipulačných stratégií ešte ich mozog jednoducho nemá kapacitu. Keď plačú, berme ich vážne. Chcú nám niečo povedať.

Plač ako komunikácia dieťaťa

Prvé dni po príchode bábätka do rodiny sú pre rodičov najťažšie. Postupne sa učíte rozpoznávať plač a potreby svojho dieťaťa a reagovať na ne. Neexistuje slovník na výklad detského plaču. Rodičia musia po príčine pátrať. Vzťahová osoba časom inštinktívne vie stále viac rozoznávať rôzne typy plaču. Na začiatku Vám však môže byť nápomocný “kontrolný” zoznam najčastejších situácii a potrieb, ktoré k nemu môžu viesť:

Najčastejším dôvodom plaču je hlad, najmä u najmenších bábätiek. Skúste ho teda najskôr nakŕmiť. Ak dojčíte, v prvých dňoch prikladajte dieťa k prsníku čo najčastejšie, aby ste stimulovali laktáciu. To samozrejme neznamená, že plačúci novorodenec je vždy len hladný! Ak od posledného kŕmenia uplynula menej ako hodina, skúste sa zamyslieť, čo by mohol byť iný dôvod plaču.
Potreba blízkosti je u každého dieťaťa na popredných miestach príčin plaču. Dieťa si postupne zvyká na svet, keďže pred pôrodom bolo s matkou v nepretržitom kontakte. Blízkosť matky, jej vôňa, hlas, tep srdca, to všetko dieťaťu pomáha preklenúť stres z veľkej zmeny, z príchodu na svet. Niektoré bábätká prvé týždne života potrebujú nepretržite matkinu blízkosť - chcú na matke (alebo aj otcovi) ležať, byť v kontakte koža na kožu, nosiť sa, "mojkať sa". Chceme Vás ubezpečiť, že je úplne normálne, ak to Vaše dieťa vyžaduje. Netreba ho "učiť" byť bez Vás, práve naopak, keď si dieťa túto potrebu naplní, samo postupne začne s pribúdajúcimi mesiacmi skúmať svet. U dojčených detí môže byť potreba blízkosti napĺňaná aj častým dojčením. Dojčenie neslúži len na "dodanie" stravy, je aj formou naplnenia potreby blízkosti. Dojčite podľa potrieb dieťaťa, tak ako si to samo vyžaduje. Nemusíte dodržiavať žiadne predpísané časy dojčenia. Stačí počúvať Vaše dieťa.
Vaša osobná nálada môže byť tiež dôvodom, prečo je dieťa rozrušené. Deti majú veľmi citlivý nervový systém a dokážu sa "naladiť" na pocity osôb okolo neho. Vedieť, že dieťa často len reaguje na Vašu náladu, Vám môže pomôcť byť viac trpezlivým s jeho plačom. Zároveň sa pokúste byť sám k sebe láskavejší.
Prílišné zahltenie a predráždenie dieťaťa podnetmi môže byť tiež dôvodom plaču. Každé dieťa má inak citlivý nervový systém, a preto je treba ho sledovať a spoznávať: čo mu vyhovuje a čo už môže byť pre neho zahlcujúce - napríklad zvukové podnety, mnoho ľudí, časté zmeny prostredia a podobne.
Dieťa môže potrebovať vymeniť plienku. Niektoré deti nereagujú na špinavú plienku okamžite, iné chcú byť prebalené ihneď.
Dieťaťu môže byť zima alebo príliš teplo. Dávajte pozor, aby ste ho príliš neprehrievali. Počas prvých mesiacov u väčšiny dojčiat platí, že potrebujú len o jednu vrstvu oblečenia viac ako Vy. Najlepší spôsob, ako to skontrolovať, je hmatom na záhlaví. Ak je dieťa na záhlaví spotené, je mu pravdepodobne príliš teplo. Môžete skúsiť dať o jednu vrstvu oblečenia menej, prípadne menej kúriť v miestnosti. Naopak, ak je dieťa na záhlaví studené, je mu pravdepodobne zima. Môžete ho zohriať vlastným telom, najlepšie koža na kožu, pripadne pridať vrstvu oblečenia, alebo zvýšiť teplotu v miestnosti.
Kolika sa zvyčajne vyskytuje po druhom týždni života, reflux stravy zo žalúdka do pažeráka môže byť tiež pre dieťa bolestivý a vyvolať časté a výrazné plače.

Niektoré bábätká plačú veľmi veľa a rodičia ich často nedokážu utíšiť. Príčina môže byť rôzna, či už koliky, reflux alebo väčšia dráždivosť dieťaťa. Po vylúčení zdravotného problému nadmerného plaču by mali rodičia vedieť, že nie je ich úlohou za každú cenu dieťa utíšiť.

Ak má Vaše dieťa naplnené všetky základné potreby (hlad, únava…) a Vy ste vyskúšali všetky možné spôsoby a napriek tomu plače, Vašou úlohou je byť pri ňom a zostať čo najviac pokojní. Ak už je toho na Vás priveľa, požiadajte o pomoc niekoho, aby Vás vystriedal. Spozornieť treba, ak takýto nadmerný plač pretrváva po štvrtom až piatom mesiaci. Dovtedy by malo nastať zlepšenie.

Ak Vaše dieťa vytrvalo plače a nemôžete ho utíšiť, skontrolujte:

Či nemá upchatý nos. Ak áno, môžete mu ho jemne vyčistiť.
Či nemá teplotu. Infekciu a zápal (napríklad ucha, obličiek) môže sprevádzať aj náhly a neutíšiteľný plač.
Či nemá vyrážku v oblasti plienok. Môže ho to dráždiť.
Či nemá prietrž. Skontrolujte chlapcovi miešok a oblasť slabín u oboch pohlaví. Ak je v týchto miestach opuch, ktorý je tvrdý, červený a mimoriadne bolestivý, jedná sa o stav, ktorý si vyžaduje naliehavý chirurgický zásah.

Kedy by ste mali okamžite vziať dieťa k lekárovi?

Pretrvávajúci plač a nepokoj dieťaťa sú sprevádzané ťažkosťami s dýchaním alebo zrýchleným dýchaním, bledými alebo modrými perami, vracaním, hnačkou alebo výskytom krvi v stolici.
Nezvyčajný, monotónny plač alebo krik, vysoký plač sprevádzaný zmenou správania.
Keď dieťa bolestivo plače a nemôžete ho utíšiť žiadnym spôsobom, ktorý predtým fungoval, alebo nerozumiete dôvodu plaču.

Reagujte na plač dieťaťa. Dieťa má na svoj plač vždy dôvod. Úlohou rodičov počas prvého roku je učiť sa byť spolu s dieťaťom a spoznávať ho, nie snažiť sa zmeniť jeho správanie. Citlivým reagovaním a snahou upokojiť dieťa nerozmaznávame, práve naopak. Čím viac pochopenia dostane, o to bude v dospelosti odolnejšie a sebavedomejšie. Keď beriete plač svojho dieťaťa vážne a snažíte sa mu pomôcť a upokojiť ho, dieťa sa učí, že je hodné lásky, že je v bezpečí, a že svetu a ľuďom okolo neho môže dôverovať. Toto presvedčenie si z prvého roka života bude niesť so sebou do všetkých ostatných vzťahov. Nemusíte sa báť, že keď budete reagovať na plač, tak dieťa rozmaznáte. Podľa pohľadu dnešných psychológov sa dieťa počas prvého roka nedá rozmaznať.