Záchvaty hnevu: prečo sa vyskytujú a ako na ne reagovať

Deti, ktoré majú záchvaty hnevu, môžu plakať alebo kričať, môžu byť agresívne alebo utekať. U malých detí sa záchvaty hnevu vyskytujú, keď nevedia zvládať "veľké" emócie. Staršie deti môžu mať záchvaty hnevu, pretože sa ešte len učia sebaregulácii. Znížte výskyt záchvatov hnevu tým, že sa na deti naladíte a pomôžete im hovoriť o pocitoch. Rôzne stratégie správania môžu pomôcť deťom vo veku 3 - 4 rokov a starším.

Čo sú záchvaty hnevu?

Záchvaty hnevu môžu mať rôznu podobu a intenzitu.

Môže ísť o veľké výbuchy hnevu, frustráciu a neorganizované správanie.

Môžete pozorovať plač, krik, napäté ruky a nohy, prehnutý chrbát, kopanie, padanie, hádzanie sa o zem alebo útek. Niekedy deti dokonca v záchvate hnevu zadržiavajú dych, zvracajú, rozbíjajú veci alebo sú agresívne.

Prečo dochádza k záchvatom hnevu

Záchvaty hnevu sú veľmi časté u detí vo veku 1 až 3 roky.

V tomto veku sa totiž ešte len začínajú rozvíjať sociálne a emocionálne zručnosti detí. Deti často ešte nemajú slová na vyjadrenie svojich emócií, možno si testujú svoju nezávislosť a možno zisťujú, že ich správanie môže ovplyvniť správanie ostatných ľudí.

Záchvaty hnevu sú jedným zo spôsobov, ako malé deti vyjadrujú a zvládajú svoje emócie a snažia sa pochopiť alebo zmeniť to, čo sa deje okolo nich.

Aj staršie deti môžu mať záchvaty hnevu. Vysvetlením môže byť aj to, že si ešte neosvojili vhodnejšie spôsoby vyjadrovania alebo zvládania emócii.

U batoliat aj starších detí existujú faktory, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť záchvatov hnevu:

Temperament - ovplyvňuje rýchlosť a intenzitu reakcie na frustrujúce udalosti. Deti, ktoré sa ľahko rozčúlia, môžu mať častejšie záchvaty hnevu.
Stres, hlad, únava a nadmerná stimulácia - môžu deťom sťažovať vyjadrovanie a zvládanie pocitov a správania.
Situácie, s ktorými si deti nevedia poradiť - napríklad ak batoľaťu zoberie staršie dieťa hračku.
Silné emócie - obavy, strach, hanba a hnev môžu byť pre deti zahlcujúce.

Sebaregulácia je schopnosť porozumieť a ovládať správanie a reakcie, u detí sa začína prejavovať približne od 12. mesiaca života. Keď bude Vaše dieťa staršie, bude schopné lepšie regulovať svoje reakcie a upokojiť sa, keď sa stane niečo nepríjemné. Výsledkom môže byť aj menej záchvatov hnevu.

Ako znížiť pravdepodobnosť záchvatov hnevu u batoliat

Čo môžete urobiť, aby ste znížili pravdepodobnosť záchvatov hnevu:

Znížte stres. U unavených, hladných a preťažených detí je pravdepodobnosť záchvatov hnevu vyššia.
Vnímajte pocity Vášho dieťaťa. Možno tak budete vedieť vycítiť, kedy sa blížia veľké emócie. Môžete sa porozprávať o tom, čo sa deje a pomôcť dieťaťu zvládnuť ťažké pocity. Možno sa Vám podarí odviesť pozornosť dieťaťa.
Identifikujte spúšťače záchvatov hnevu. Vaše dieťa môže mať napríklad záchvaty hnevu, keď nakupujete. Môžete vyskúšať ísť nakupovať po tom, čo si Vaše dieťa zdriemne a naje sa.
Hovorte s dieťaťom o emóciách. Keď Vaše dieťa bojuje so silnými emóciami, povzbuďte ho, aby pomenovalo, čo cíti a prečo to cíti. Napríklad: "Hodil si hračku, lebo si sa hneval, že nefunguje? Čo iné si mohol urobiť?"

Ako zvládnuť záchvaty hnevu u batoliat

Niekedy sa záchvaty hnevu vyskytnú bez ohľadu na to, čo robíte. Aby ste im zabránili, tu je niekoľko nápadov, ako zvládnuť záchvaty hnevu, keď k nim dôjde:

Zachovajte pokoj (alebo ho predstierajte). Ak potrebujete, nájdite si chvíľu pre seba. Ak sa budete hnevať, sťažíte tým situáciu Vám aj dieťaťu. Zachovajte pokojný a vyrovnaný hlas a konajte rozvážne a pomaly.
Uznajte silné emócie Vášho dieťaťa. Napríklad: "Je veľmi nepríjemné, keď Ti zmrzlina vypadne z kornútka, však?" Pomôžete tak zabrániť tomu, aby sa správanie vymklo spod kontroly.
Prečkajte spolu záchvat hnevu. Buďte blízko, aby Vaše dieťa vedelo, že ste pri ňom. Nesnažte sa mu však dohovárať ani ho rozptyľovať. Keď sa už záchvat hnevu začal, je na to príliš neskoro.
Prevezmite zodpovednosť za situáciu. Ak záchvat hnevu spustí to, že nedáte dieťaťu niečo, čo ono chce, nedávajte mu to. Ak Vaše dieťa niečo nechce robiť, zvoľte najbezpečnejšiu reakciu. Ak napríklad nechce vyliezť z vane, vytiahnutie zátky môže byť bezpečnejšie ako vyťahovanie dieťaťa.
Buďte dôslední a pokojní vo Vašom prístupe. Ak dieťaťu niekedy dáte to, čo chce, keď má záchvat hnevu, a niekedy nie, problém sa môže zhoršiť.

Keď sa Vaše dieťa správa želateľne, odmeňte ho pochvalou - napríklad keď sa zvládne upokojiť skôr, ako sa rozvinie záchvat hnevu.

Záchvaty hnevu u detí v predškolskom a ranom školskom veku

Všetky uvedené tipy môžete použiť aj pri záchvatoch hnevu u detí predškolského a raného školského veku.

V tomto veku sú deti už schopnejšie pochopiť, že ich činy majú následky. To znamená, že niekedy môžete na zvládnutie správania dieťaťa použiť dôsledky.

Dajte si pozor, aby ste náhodou neodmeňovali záchvaty hnevu. Ak napríklad dieťa dostane záchvat hnevu, pretože mu odmietnete kúpiť lízanku, ale potom ju kúpite, odmeňujete ho tým za záchvat hnevu. Krik alebo prosba smerom k dieťaťu, keď má záchvat hnevu, môže byť tiež odmenou, pretože mu venujete pozornosť.

Ak má Vaše dieťa zdravotné znevýhodnenie, napríklad poruchu autistického spektra (PAS), môže mať časté alebo silné záchvaty hnevu. Požiadajte o radu odborníkov, ktorí pracujú s Vaším dieťaťom.

Zvládanie záchvatov hnevu

Zvládanie záchvatov hnevu môže byť veľmi vyčerpávajúce a stresujúce. Možno budete mať pocit, že musíte zasiahnuť, aby ste záchvat hnevu ukončili. A možno Vám pomôže na chvíľku sa zastaviť, nadýchnuť sa a až potom sa rozhodnúť, ako zareagujete.

Tu sú nápady, ako zostať pokojný a udržať si nadhľad nad situáciou:

Vypracujte si stratégiu zvládania záchvatov hnevu. Pripravte si plán, ako zvládnete záchvat hnevu v akejkoľvek situácii. Sústreďte sa na realizáciu Vášho plánu, keď dôjde k záchvatu hnevu.
Prijmite fakt, že nemôžete priamo kontrolovať emócie alebo správanie Vášho dieťaťa. Môžete len zabezpečiť bezpečnosť Vášho dieťaťa a usmerniť jeho správanie tak, aby sa v budúcnosti záchvaty hnevu objavovali menej často.
Prijmite fakt, že zmena si vyžaduje čas. Vaše dieťa musí vyrásť, kým sa záchvaty hnevu navždy stratia. Rozvíjanie a precvičovanie zručností sebaregulácie je celoživotná úloha.
Nemyslite si, že to Vaše dieťa robí naschvál alebo sa Vás snaží nahnevať. Deti nemajú záchvaty hnevu zámerne - uviazli v zlom návyku alebo jednoducho nemajú momentálne zručnosti na to, aby situáciu zvládli.
Zachovajte si zmysel pre humor. Nesmejte sa však záchvatu hnevu. Vaše dieťa môže ešte viac rozrušiť, ak si bude myslieť, že sa mu vysmievate.
Ak sa na Vás ostatní ľudia pozerajú krivo, ignorujte ich. Buď nikdy nemali deti, alebo od ich narodenia ubehlo toľko času, že už zabudli, aké to je.

Nesúďte sa ako rodič podľa toho, koľko záchvatov hnevu Vaše dieťa má. Všetky deti majú záchvaty hnevu. Namiesto toho sa zamerajte na to, ako na záchvaty hnevu reagujete. Nezabudnite, že ste len ľudia a súčasťou rodičovstva je učiť sa za pochodu.